VYŠETRENIE TLAKU KRVI
V dávnejšej minulosti - asi do 19.storočia - sa tlak krvi meral len priamou metódou - tzv. krvavou metódou - pomocou trubičiek zavádzaných priamo do veľkých ciev.
Až neskôr sa objavili prvé pokusy o nepriame meranie tlaku. Dnes známy spôsob merania tlaku krvi zaviedol do praxe taliansky lekár Scipione Riva-Rocci v roku 1896. jeho metódu vylepšil ruský lekár Nikolaj Sergejevič Korotkov.
Meranie tlaku krvi sa vykonáva skoro pri každej lekárskej prehliadke, pretože je to základné vyšetrenie pri podozrení na ochorenia srdca, ciev a celého obehového systému. Výraznou mierou prispieva k rýchlemu o pomerne presnému objasneniu náhlych nevoľností, slabosti, mdlôb alebo točenia hlavy. Vykonáva sa aj v rámci preventívnych a predoperačných vyšetrení.
Ako to funguje
Tlak krvi má výpovednú hodnotu o funkčnosti srdca a stave ciev. Akákoľvek porucha jedného alebo druhého sa na tlaku krvi prejaví. Vysoký tlak krvi sa nazýva „hypertenzia“, o ktorej pacient ani nemusí vedieť, pretože nebolí, ale výraznou mierou zvyšuje riziko poškodenia ciev. Je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich ku kôrnateniu tepien. Včasné odhalenie a správna liečba vysokého tlaku krvi = hypertenzie môže zachrániť človeku život. Neliečenie a zanedbávanie liečby vysokého tlaku krvi máva vážne až fatálne (smrteľné) následky.
Samotné vyšetrenie tlaku krvi sa vykonáva tonometrom (sfygmomanometer), v poslednej dobe aj digitálnymi tlakomermi. Klasický tonometer sa skladá z nafukovacej manžety napojenej gumenou hadičkou na ortuťovú stupnicu. K manžete vedie ešte druhá hadička, ktorá je určená na nafukovanie manžety. Po nafúknutí manžety na vyšší tlak, ako je v cievach, nastane prerušenie prúdenia krvi. Pomalé vypúšťanie vzduchu z manžety, a teda aj znižovaním tlaku, umožňuje lekárovi zachytiť nástup tzv. Korotkovových šelestov, ktoré sa objavujú vtedy, keď sa tlak v cievach vyrovná s tlakom v manžete. Tento tlak sa nazýva systolický tlak, ktorý sa stratí pri ďalšom uvoľňovaní vzduchu z manžety (znižovaní tlaku). Nameraný tlak v momente, kedy sa stratia šelesty, sa nazýva diastolický tlak. Lekár na zachytenie srdcových šelestov používa fonendoskop, moderné digitálne tlakomery sú už plne automatické a miesto ortuťovej stupnice používajú počítačový procesor a výsledok merania tlaku krvi sa zobrazí na digitálnom displeji.
Až neskôr sa objavili prvé pokusy o nepriame meranie tlaku. Dnes známy spôsob merania tlaku krvi zaviedol do praxe taliansky lekár Scipione Riva-Rocci v roku 1896. jeho metódu vylepšil ruský lekár Nikolaj Sergejevič Korotkov.
Meranie tlaku krvi sa vykonáva skoro pri každej lekárskej prehliadke, pretože je to základné vyšetrenie pri podozrení na ochorenia srdca, ciev a celého obehového systému. Výraznou mierou prispieva k rýchlemu o pomerne presnému objasneniu náhlych nevoľností, slabosti, mdlôb alebo točenia hlavy. Vykonáva sa aj v rámci preventívnych a predoperačných vyšetrení.
Ako to funguje
Tlak krvi má výpovednú hodnotu o funkčnosti srdca a stave ciev. Akákoľvek porucha jedného alebo druhého sa na tlaku krvi prejaví. Vysoký tlak krvi sa nazýva „hypertenzia“, o ktorej pacient ani nemusí vedieť, pretože nebolí, ale výraznou mierou zvyšuje riziko poškodenia ciev. Je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich ku kôrnateniu tepien. Včasné odhalenie a správna liečba vysokého tlaku krvi = hypertenzie môže zachrániť človeku život. Neliečenie a zanedbávanie liečby vysokého tlaku krvi máva vážne až fatálne (smrteľné) následky.
Samotné vyšetrenie tlaku krvi sa vykonáva tonometrom (sfygmomanometer), v poslednej dobe aj digitálnymi tlakomermi. Klasický tonometer sa skladá z nafukovacej manžety napojenej gumenou hadičkou na ortuťovú stupnicu. K manžete vedie ešte druhá hadička, ktorá je určená na nafukovanie manžety. Po nafúknutí manžety na vyšší tlak, ako je v cievach, nastane prerušenie prúdenia krvi. Pomalé vypúšťanie vzduchu z manžety, a teda aj znižovaním tlaku, umožňuje lekárovi zachytiť nástup tzv. Korotkovových šelestov, ktoré sa objavujú vtedy, keď sa tlak v cievach vyrovná s tlakom v manžete. Tento tlak sa nazýva systolický tlak, ktorý sa stratí pri ďalšom uvoľňovaní vzduchu z manžety (znižovaní tlaku). Nameraný tlak v momente, kedy sa stratia šelesty, sa nazýva diastolický tlak. Lekár na zachytenie srdcových šelestov používa fonendoskop, moderné digitálne tlakomery sú už plne automatické a miesto ortuťovej stupnice používajú počítačový procesor a výsledok merania tlaku krvi sa zobrazí na digitálnom displeji.
Vyšetrenie
Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu mimoriadnu prípravu, pretože škrtiaca manžeta sa navlieka na ruku. Ak sa nechcete u lekára zobliekať, oblečte si košeľu, tričko alebo blúzku s krátkym rukávom alebo voľný odev, ktorý umožňuje navliecť na ruku manžetu. Pred samotným vyšetrením by ste sa mali vyhnúť akejkoľvek námahe a mali by ste byť vo fyzickom kľude, aby namerané hodnoty tlaku krvi zodpovedali bežnej situácii.
Vyšetrujúci (lekár alebo sestra) posadí vyšetrovaného na stoličku alebo uloží na vyšetrovacie lôžko, rozloží tonometer a vyzve vyšetrovaného na obnaženie ľavej ruky nad lakťom. Na obnaženú ruku umiestni manžetu tonometra a na lakťovú jamku položí načúvací fonendoskop. Natlakuje malým gumeným balónikom manžetu na predpokladaný tlak. Ľahkým pootáčaním škrtiacej skrutky reguluje rýchlosť unikania vzduchu z manžety (znižuje tlak v manžete) a zároveň sleduje ortuťovú stupnicu tonometra a počúva srdcový šelest. Po nameraní hodnôt tlaku krvi vypustí zvyšný vzduch z manžety a odstráni ju z ruky vyšetrovaného. Výsledok vyšetrenia je známy okamžite a vyšetrujúci ho vyšetrovanému ihneď po ukončení vyšetrenia ústne oznámi.
Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu mimoriadnu prípravu, pretože škrtiaca manžeta sa navlieka na ruku. Ak sa nechcete u lekára zobliekať, oblečte si košeľu, tričko alebo blúzku s krátkym rukávom alebo voľný odev, ktorý umožňuje navliecť na ruku manžetu. Pred samotným vyšetrením by ste sa mali vyhnúť akejkoľvek námahe a mali by ste byť vo fyzickom kľude, aby namerané hodnoty tlaku krvi zodpovedali bežnej situácii.
Vyšetrujúci (lekár alebo sestra) posadí vyšetrovaného na stoličku alebo uloží na vyšetrovacie lôžko, rozloží tonometer a vyzve vyšetrovaného na obnaženie ľavej ruky nad lakťom. Na obnaženú ruku umiestni manžetu tonometra a na lakťovú jamku položí načúvací fonendoskop. Natlakuje malým gumeným balónikom manžetu na predpokladaný tlak. Ľahkým pootáčaním škrtiacej skrutky reguluje rýchlosť unikania vzduchu z manžety (znižuje tlak v manžete) a zároveň sleduje ortuťovú stupnicu tonometra a počúva srdcový šelest. Po nameraní hodnôt tlaku krvi vypustí zvyšný vzduch z manžety a odstráni ju z ruky vyšetrovaného. Výsledok vyšetrenia je známy okamžite a vyšetrujúci ho vyšetrovanému ihneď po ukončení vyšetrenia ústne oznámi.
Vysvetlenie k vyšetreniu tlaku krvi
Nameraný krvný tlak je uvádzaný v podobe dvoch čísel, kde prvé číslo (vyššie) označuje systolický tlak (tlak pri stiahnutom srdci) a druhé číslo (nižšie) označuje diastolický tlak (tlak pri uvoľnení sťahu srdca). Normálny tlak krvi má hodnotu 120/80, pri tlaku krvi nad hodnotu 140/90 hovoríme o hraničnej hypertenzii - vysokom tlaku krvi.
Meranie tlaku krvi vyšetrovaného nijakým spôsobom neobmedzuje, okamžite po vyšetrení sa môže venovať svojim činnostiam. Vyšetrenie tlaku krvi sa vykonáva v každej lekárskej ambulancii.
Nameraný krvný tlak je uvádzaný v podobe dvoch čísel, kde prvé číslo (vyššie) označuje systolický tlak (tlak pri stiahnutom srdci) a druhé číslo (nižšie) označuje diastolický tlak (tlak pri uvoľnení sťahu srdca). Normálny tlak krvi má hodnotu 120/80, pri tlaku krvi nad hodnotu 140/90 hovoríme o hraničnej hypertenzii - vysokom tlaku krvi.
Meranie tlaku krvi vyšetrovaného nijakým spôsobom neobmedzuje, okamžite po vyšetrení sa môže venovať svojim činnostiam. Vyšetrenie tlaku krvi sa vykonáva v každej lekárskej ambulancii.
