VYŠETRENIE KRVNÉHO OBRAZU
Krv tvorí krvná plazma a krvné bunky. Plazma sa skladá z vody a v nej rozpustených látok (minerály, bielkoviny). Krvné bunky sa rozlišujú na červené krvinky - erytrocyty, biele krvinky - leukocyty a doštičky - trombocity.
Krv pomáha udržiavať stabilitu vnútorného prostredia ľudského tela. Väčšina ochorení, ktoré postihujú ľudský organizmus, toto vnútorné prostredie mení. Prejavuje sa to v zmene zloženia krvi, kedy pri niektorých stavoch narastá počet krvných buniek, inokedy zase ubúdajú. Mení sa pomerné zastúpenie jednotlivých podtypov bielych krviniek.
Krvný obraz je laboratórne vyšetrenie určujúce množstvo hemoglobínu, počet červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek (trombocitov) v krvi. Patrí medzi základné vyšetrenia a je základom hematologického (krvného) vyšetrenia. Obyčajne sa doplňuje o vyšetrenie diferenciálneho rozpočtu leukocytov, kedy sa určuje zastúpenie jednotlivých podtypov bielych krviniek.
Vyšetrovanie krvného obrazu zaviedol do praxe nemecký interný lekár Josef Arneth v roku 1904. vyšetrenie vzniklo vďaka metóde zafarbovania sa krvných buniek, ktorú v roku 1877 vyvinul nemecký lekár Paul Ehrlich.
Ako to funguje
Krvný obraz sa spoločne s ďalšími hematologickými (krvnými) testami používa vždy, keď je potrebné zistiť stav krvi pacienta a celkový stav jeho organizmu. Je súčasťou každého celkového vyšetrenia pacienta a vykonáva sa ako súčasť preventívnej prehliadky, ochorenia alebo ako súčasť predoperačnej prípravy (predoperačných vyšetrení). Vyžiadať si ho môžu lekári všetkých špecializácií a samozrejme aj všeobecný lekár.
Vyšetrenie krvného obrazu pomáha včas zistiť zmeny v počte krvných buniek, kde odchýlky upozorňujú na prebiehajúcu infekciu v organizme alebo poukazujú na ochorenie krvotvorných orgánov (napr. na leukémiu - rakovinu krvi). Krv môže ukázať zmeny dávno predtým, ako sa ochorenie navonok prejaví. Lekár môže vďaka rozboru krvi včas nasadiť vhodnú liečbu.
Na výkon vyšetrenia - krvného obrazu - sú potrebné gumené rukavice, sterilizačný roztok, vatové tampóny, škrtidlo, jednorázová injekčná ihla a striekačka, prípadne punkčná sada. Pre prenos vzorky krvi slúžia skúmavky (plastové, sklenené-sterilné). V moderne vybavených laboratóriách sa už používajú automatické analyzátory. Počet buniek sa spočíta pod mikroskopom pomocou zvlášť na to určených pomôcok.
Krv pomáha udržiavať stabilitu vnútorného prostredia ľudského tela. Väčšina ochorení, ktoré postihujú ľudský organizmus, toto vnútorné prostredie mení. Prejavuje sa to v zmene zloženia krvi, kedy pri niektorých stavoch narastá počet krvných buniek, inokedy zase ubúdajú. Mení sa pomerné zastúpenie jednotlivých podtypov bielych krviniek.
Krvný obraz je laboratórne vyšetrenie určujúce množstvo hemoglobínu, počet červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek (trombocitov) v krvi. Patrí medzi základné vyšetrenia a je základom hematologického (krvného) vyšetrenia. Obyčajne sa doplňuje o vyšetrenie diferenciálneho rozpočtu leukocytov, kedy sa určuje zastúpenie jednotlivých podtypov bielych krviniek.
Vyšetrovanie krvného obrazu zaviedol do praxe nemecký interný lekár Josef Arneth v roku 1904. vyšetrenie vzniklo vďaka metóde zafarbovania sa krvných buniek, ktorú v roku 1877 vyvinul nemecký lekár Paul Ehrlich.
Ako to funguje
Krvný obraz sa spoločne s ďalšími hematologickými (krvnými) testami používa vždy, keď je potrebné zistiť stav krvi pacienta a celkový stav jeho organizmu. Je súčasťou každého celkového vyšetrenia pacienta a vykonáva sa ako súčasť preventívnej prehliadky, ochorenia alebo ako súčasť predoperačnej prípravy (predoperačných vyšetrení). Vyžiadať si ho môžu lekári všetkých špecializácií a samozrejme aj všeobecný lekár.
Vyšetrenie krvného obrazu pomáha včas zistiť zmeny v počte krvných buniek, kde odchýlky upozorňujú na prebiehajúcu infekciu v organizme alebo poukazujú na ochorenie krvotvorných orgánov (napr. na leukémiu - rakovinu krvi). Krv môže ukázať zmeny dávno predtým, ako sa ochorenie navonok prejaví. Lekár môže vďaka rozboru krvi včas nasadiť vhodnú liečbu.
Na výkon vyšetrenia - krvného obrazu - sú potrebné gumené rukavice, sterilizačný roztok, vatové tampóny, škrtidlo, jednorázová injekčná ihla a striekačka, prípadne punkčná sada. Pre prenos vzorky krvi slúžia skúmavky (plastové, sklenené-sterilné). V moderne vybavených laboratóriách sa už používajú automatické analyzátory. Počet buniek sa spočíta pod mikroskopom pomocou zvlášť na to určených pomôcok.
Príprava na vyšetrenie
Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu zvláštnu prípravu.
Vyšetrenie
Samotný odber krvi najčastejšie vykonáva zdravotná sestra, vzorky odobranej krvi nezameniteľne označí, sústredí na transportné miesto a následne sa odnesú do vyšetrovacieho laboratória. Krv sa odoberá najčastejšie zo žíl v lakťovej jamke. Zdravotná sestra odoberajúca krv najprv škrtidlom nad miestom odberu zaškrtí končatinu (ruku) a požiada vyšetrovaného, aby zacvičil s rukou. Tým sa zviditeľnia žily vyšetrovaného, miesto odberu krvi sa ošetrí sterilizačným roztokom a ihla injekčnej striekačky (príp. špeciálna vákuová skúmavka) prenikne do žily (krvného riečišťa), odkiaľ sa odoberie vzorka krvi. Množstvo odobranej krvi sa riadi rozsiahlosťou vyšetrenia. Po odobraní vzorky krvi sa povolí škrtidlo a na miesto vpichu sa priloží tampón na zastavenie prípadného krvácania.
Výsledky vyšetrenia sú k dispozícii do niekoľkých hodín alebo nasledujúci deň. V prípade odosielania vzorky krvi do vzdialenejšieho vyšetrovacieho laboratória môže výsledok vyšetrenia trošku meškať (preprava vzorky , doručenie výsledku vyšetrenia).
Odber krvi nijako neobmedzuje vyšetrovaného, po vykonaní odberu môže jesť, piť a venovať sa ľubovoľnej činnosti.
Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu zvláštnu prípravu.
Vyšetrenie
Samotný odber krvi najčastejšie vykonáva zdravotná sestra, vzorky odobranej krvi nezameniteľne označí, sústredí na transportné miesto a následne sa odnesú do vyšetrovacieho laboratória. Krv sa odoberá najčastejšie zo žíl v lakťovej jamke. Zdravotná sestra odoberajúca krv najprv škrtidlom nad miestom odberu zaškrtí končatinu (ruku) a požiada vyšetrovaného, aby zacvičil s rukou. Tým sa zviditeľnia žily vyšetrovaného, miesto odberu krvi sa ošetrí sterilizačným roztokom a ihla injekčnej striekačky (príp. špeciálna vákuová skúmavka) prenikne do žily (krvného riečišťa), odkiaľ sa odoberie vzorka krvi. Množstvo odobranej krvi sa riadi rozsiahlosťou vyšetrenia. Po odobraní vzorky krvi sa povolí škrtidlo a na miesto vpichu sa priloží tampón na zastavenie prípadného krvácania.
Výsledky vyšetrenia sú k dispozícii do niekoľkých hodín alebo nasledujúci deň. V prípade odosielania vzorky krvi do vzdialenejšieho vyšetrovacieho laboratória môže výsledok vyšetrenia trošku meškať (preprava vzorky , doručenie výsledku vyšetrenia).
Odber krvi nijako neobmedzuje vyšetrovaného, po vykonaní odberu môže jesť, piť a venovať sa ľubovoľnej činnosti.
Vysvetlenie k vyšetreniu krvného obrazu
Výsledok vyšetrenia ukáže prípadné zmeny v počtoch, veľkosti alebo o tvare krviniek, kde zmeny poukazujú na prebiehajúce ochorenie v tele vyšetrovaného, jeho druhu a priebehu. Množstvo krvného farbiva určuje schopnosť krvi prenášať kyslík z pľúc do rôznych častí tela. Množstvo hemoglobínu a počet červených krviniek klesá napr. pri chudokrvnosti (anémii). Niektoré druhy anémií sú charakterizované zväčšenými červenými krvinkami (makrocytárna anémia), pri iných sa naopak ich veľkosť zmenšuje (mikrocytálna anémia). Diferenciálny počet bielych krviniek (leukocytov) určuje zastúpenie ich jednotlivých druhov. Na zvýšenie vyplavovania nezrelých foriem (tzv. posun doľava) dochádza napr. pri infekciách. Znížené množstvo krvných doštičiek upozorňuje na možnosť existencie skrytého vnútorného krvácania.
Výsledky vyšetrenia krvného obrazu sa porovnávajú s ďalšími testami a vyšetreniami, kombinácia nálezov skladá obraz ochorenia vyšetrovaného.
Odber vzoriek krvi vykonáva každá lekárska ambulancia. Vyšetrenia vzoriek vykonávajú špecializované hematologické laboratória alebo oddelenia hematológie a krvnej transfúzie ústavou.
Výsledok vyšetrenia ukáže prípadné zmeny v počtoch, veľkosti alebo o tvare krviniek, kde zmeny poukazujú na prebiehajúce ochorenie v tele vyšetrovaného, jeho druhu a priebehu. Množstvo krvného farbiva určuje schopnosť krvi prenášať kyslík z pľúc do rôznych častí tela. Množstvo hemoglobínu a počet červených krviniek klesá napr. pri chudokrvnosti (anémii). Niektoré druhy anémií sú charakterizované zväčšenými červenými krvinkami (makrocytárna anémia), pri iných sa naopak ich veľkosť zmenšuje (mikrocytálna anémia). Diferenciálny počet bielych krviniek (leukocytov) určuje zastúpenie ich jednotlivých druhov. Na zvýšenie vyplavovania nezrelých foriem (tzv. posun doľava) dochádza napr. pri infekciách. Znížené množstvo krvných doštičiek upozorňuje na možnosť existencie skrytého vnútorného krvácania.
Výsledky vyšetrenia krvného obrazu sa porovnávajú s ďalšími testami a vyšetreniami, kombinácia nálezov skladá obraz ochorenia vyšetrovaného.
Odber vzoriek krvi vykonáva každá lekárska ambulancia. Vyšetrenia vzoriek vykonávajú špecializované hematologické laboratória alebo oddelenia hematológie a krvnej transfúzie ústavou.
