ERGOMETRICKÉ VYŠETRENIE - Ergometria
Vyšetrenia srdca sa dlhé storočia obmedzovali len na počúvanie činnosti srdca fonendoskopom. Až objav a využívanie röntgenu a ultrazvuku pomohli počas vyšetrovania srdce aj zobraziť.
Ergometria je jedna z vyšetrovacích metód, ktoré sa používajú pri vyšetrení srdca. V podstate ide o vyšetrenie činnosti srdca pod záťažou, ktorou je bicyklovanie na stacionárnom (nepohyblivom) bicykli s možnosťou plynulej regulácie záťaže. Bicyklovanie zaťažuje srdce vyšetrovaného podľa záťaže, ktorá je na rotopéde (stacionárnom bicykli) nastavená, čím sa dosiahne možnosť sledovať nároky srdca v záťaži. Počas ergonometrického vyšetrenia sú súčasne registrované zmeny na prístroji EKG, kontroluje sa tlak krvi a celkový stav vyšetrovaného (napr. dýchanie).
Ako to funguje
Ergometrické vyšetrenie sa vykonáva hlavne v prípadoch, kedy je nutné zistiť rezervy srdca, ako sa srdce dokáže vyrovnať so záťažou, kde sú jeho hranice a ako pri tom funguje krvný obeh a celá obehový systém. Najčastejšie sa používa na určenie maximálnej výkonnosti srdca a krvného obehu pri námahových bolestiach na hrudi (angina pectoris) alebo po infarkte, kardiochirurgických zákrokoch alebo ako súčasť ďalších kardiologických vyšetrení. Keďže niektoré zmeny v činnosti srdca a krvného obehu sa neprejavujú v kľude, ale až pri určitej námahe (rozčúlenie, chôdza po schodoch a pod.), najčastejšie bolesťami na hrudi, búšením srdca, rýchlou únavou alebo sa ťažko dýcha. V takomto prípade je možné očakávať, že srdce dostatočne nepracuje , objavujú sa zmeny na EKG a na tlaku krvi. Vyšetrenie teda ukáže, akú veľkú rezervu má srdce vyšetrovaného, ako veľmi môže zvýšiť svoj výkon a zrýchliť pulz - ukáže sa maximálna únosná záťaž.
Na simuláciu záťaže sa používa prístroj nazývaný ergometer, ktorý najčastejšie je doplnený o rotopéd s regulovateľným odporom, ale používajú sa aj špeciálne pohyblivé pásy na behanie. Aktivitu srdca snímajú elektródy, ktoré sú nalepené na tele a sú spojené s elektrokardiografom - EKG, tlak krvi je sledovaný pomocou nafukovacej manžety a tonometra.
Novšie prístroje už vytvárajú komplet, ktorý je napojený na počítač, ktorý zaznamenáva všetky sledované funkcie a sleduje ich priebežné zmeny.
Ergometria umožňuje odhaliť rýchlo sa zvyšujúce nároky srdca, ktoré pri záťaži spotrebováva viac kyslíka a živín. Srdce v kľude totiž môže byť dostatočne zásobované krvou aj vtedy, keď sú jeho výživné tepny (koronárne artérie) zúžené alebo dokonca úplne upchaté. Tepny zdravého človeka sú schopné bez akýchkoľvek problémov zabezpečiť vyšší prietok krvi, ale postihnuté koronárne tepny už takýmto nárokom nedokážu vyhovieť, v srdcovom svale dochádza k miestnej nedokrvenosti - ischémii a EKG zaznamená zmeny, ktoré predtým neboli citeľné alebo viditeľné.
Ergometria je jedna z vyšetrovacích metód, ktoré sa používajú pri vyšetrení srdca. V podstate ide o vyšetrenie činnosti srdca pod záťažou, ktorou je bicyklovanie na stacionárnom (nepohyblivom) bicykli s možnosťou plynulej regulácie záťaže. Bicyklovanie zaťažuje srdce vyšetrovaného podľa záťaže, ktorá je na rotopéde (stacionárnom bicykli) nastavená, čím sa dosiahne možnosť sledovať nároky srdca v záťaži. Počas ergonometrického vyšetrenia sú súčasne registrované zmeny na prístroji EKG, kontroluje sa tlak krvi a celkový stav vyšetrovaného (napr. dýchanie).
Ako to funguje
Ergometrické vyšetrenie sa vykonáva hlavne v prípadoch, kedy je nutné zistiť rezervy srdca, ako sa srdce dokáže vyrovnať so záťažou, kde sú jeho hranice a ako pri tom funguje krvný obeh a celá obehový systém. Najčastejšie sa používa na určenie maximálnej výkonnosti srdca a krvného obehu pri námahových bolestiach na hrudi (angina pectoris) alebo po infarkte, kardiochirurgických zákrokoch alebo ako súčasť ďalších kardiologických vyšetrení. Keďže niektoré zmeny v činnosti srdca a krvného obehu sa neprejavujú v kľude, ale až pri určitej námahe (rozčúlenie, chôdza po schodoch a pod.), najčastejšie bolesťami na hrudi, búšením srdca, rýchlou únavou alebo sa ťažko dýcha. V takomto prípade je možné očakávať, že srdce dostatočne nepracuje , objavujú sa zmeny na EKG a na tlaku krvi. Vyšetrenie teda ukáže, akú veľkú rezervu má srdce vyšetrovaného, ako veľmi môže zvýšiť svoj výkon a zrýchliť pulz - ukáže sa maximálna únosná záťaž.
Na simuláciu záťaže sa používa prístroj nazývaný ergometer, ktorý najčastejšie je doplnený o rotopéd s regulovateľným odporom, ale používajú sa aj špeciálne pohyblivé pásy na behanie. Aktivitu srdca snímajú elektródy, ktoré sú nalepené na tele a sú spojené s elektrokardiografom - EKG, tlak krvi je sledovaný pomocou nafukovacej manžety a tonometra.
Novšie prístroje už vytvárajú komplet, ktorý je napojený na počítač, ktorý zaznamenáva všetky sledované funkcie a sleduje ich priebežné zmeny.
Ergometria umožňuje odhaliť rýchlo sa zvyšujúce nároky srdca, ktoré pri záťaži spotrebováva viac kyslíka a živín. Srdce v kľude totiž môže byť dostatočne zásobované krvou aj vtedy, keď sú jeho výživné tepny (koronárne artérie) zúžené alebo dokonca úplne upchaté. Tepny zdravého človeka sú schopné bez akýchkoľvek problémov zabezpečiť vyšší prietok krvi, ale postihnuté koronárne tepny už takýmto nárokom nedokážu vyhovieť, v srdcovom svale dochádza k miestnej nedokrvenosti - ischémii a EKG zaznamená zmeny, ktoré predtým neboli citeľné alebo viditeľné.
Príprava na vyšetrenie
Pred samotným vyšetrením informujte vyšetrujúceho o všetkých liekoch, ktoré užívate, aj o tých zdanlivo nepodstatných. Je to dôležité preto, že počas vyšetrenia môže dôjsť k bolestiam na hrudi, ktoré sa odstránia podaním nitroglycerínu v spreji a práve účinky nitroglycerínu s niektorými liekmi môžu byť aj životu nebezpečné ! vyšetrujúceho je potrebné upozorniť aj na prípadné postihnutie kĺbov alebo iného ochorenia, ktoré by mohlo obmedziť schopnosť podrobiť sa ergometrickému vyšetreniu. Vyšetrovaný by nemal minimálne dve hodiny pred vyšetrením jesť, fajčiť a ani požiť alkoholické nápoje, ale ani kávu, čaj a energetické nápoje. Pokiaľ vyšetrujúci lekár neurčí inak, vyšetrovaný užije svoje lieky podľa predpisu. Na ergometrické vyšetrenie sa oblečte pohodlne (športový odev) a obujte si vhodnú obuv, žiadna časť obuvi alebo odevu nesmie vyšetrovaného škrtiť alebo inak obmedzovať. Muži sú vyšetrovaní zoblečený do pol tela, ženy v podprsenke alebo v ľahkom oblečení.
Vyšetrenie
Na vyšetrenie sa vyšetrovaný pripraví tak, že sa zoblečie do pol tela, vyšetrujúci mu na telo umiestni elektródy, ktoré sú spojené s prístrojom. Na ruku je umiestnená manžeta tonometra, ktorá sa počas vyšetrenia bude pravidelne plniť a vypúšťať (priebežne meria tlak krvi). Vyšetrovaný nasadne na rotopéd, prípadne sa postaví na bežiaci pás a vyčká na pokyn vyšetrujúceho, že môže začať so šliapaním (behaním). Záťažové vyšetrenie prebieha v niekoľkých etapách - cykloch, kde každá etapa trvá približne 3 minúty. Po uplynutí každej etapy sa meria tlak krvi, nameria EKG a následne sa zvyšuje záťaž. Vyšetrenie pokračuje dovtedy, pokiaľ vyšetrovaný nedosiahne maximálnu srdcovú frekvenciu ( vypočítaná podľa veku) alebo ak vyšetrovaný náhle ukončí vyšetrenie z dôvodu vyčerpanosti (nástup ťažkej dušnosti, bolesti v hrudi, neprekonateľná únava), z dôvodu prejavenia za známok nedokr-venosti srdcového svalu na EKG, pri zmene srdcového rytmu alebo poklesu tlaku krvi. Doporučuje sa, aby vyšetrovaný po ukončení vyšetrenia si ľahol na lehátko a 5-10 minút odpočíval, prístroje však naďalej monitorujú aktivity srdca vyšetrovaného a jeho tlak krvi. Následne vyšetrujúci odstráni z tela elektródy, odpojí prístroje a vyšetrovaný sa môže obliecť. Celé vyšetrenie trvá asi 30 minút.
Výsledok vyšetrenia je ihneď k dispozícii, ale vy-šetrujúci ho musí dôkladne prehodnotiť a popísať.
Pri hodnotení a popise musí vyšetrujúci zvažovať všetky okolnosti, vrátane riziko-vých faktorov pre vznik ochorenia tepien, skutoč-nosť, či vyšetrovaný poci-ťuje sám nejaké problémy a podobne. Za normálny výsledok vyšetrenia sa po-važuje stav, keď vyšetro-vaný dosiahol aj po absol-vovaní záťaže, rovnaké hodnoty maximálnej srd-covej frekvencie , je schopný bez srdcovej frekvencie, je schopný bez väčších problémov pokračovať v záťaži, nemá žiadne zmeny na EKG a nedošlo ani k výraznejším zmenám tlaku krvi.
Vyšetrenie vyšetrovaného nijako neobmedzuje, po skončení vyšetrenia sa môže venovať ľubovoľnej činnosti (samozrejme s ohľadom na svoj liečebný režim). Námaha je počas vyšetrenia len krátkodobá, nemala by viesť k výraznejšiemu vyčerpaniu.
Nedoporučuje sa, najmenej jednu hodinu po absolvovaní vyšetrenia, aby sa vyšetrovaný kúpal v horúcej vode (ani vo vani), pretože príliš teplá voda môže prehĺbiť pocit únavy a vyvolať svalovú slabosť.
Vyšetrenie sa vykonáva vo všetkých väčších nemocniciach a v špecializovaných ambulanciách.
Pred samotným vyšetrením informujte vyšetrujúceho o všetkých liekoch, ktoré užívate, aj o tých zdanlivo nepodstatných. Je to dôležité preto, že počas vyšetrenia môže dôjsť k bolestiam na hrudi, ktoré sa odstránia podaním nitroglycerínu v spreji a práve účinky nitroglycerínu s niektorými liekmi môžu byť aj životu nebezpečné ! vyšetrujúceho je potrebné upozorniť aj na prípadné postihnutie kĺbov alebo iného ochorenia, ktoré by mohlo obmedziť schopnosť podrobiť sa ergometrickému vyšetreniu. Vyšetrovaný by nemal minimálne dve hodiny pred vyšetrením jesť, fajčiť a ani požiť alkoholické nápoje, ale ani kávu, čaj a energetické nápoje. Pokiaľ vyšetrujúci lekár neurčí inak, vyšetrovaný užije svoje lieky podľa predpisu. Na ergometrické vyšetrenie sa oblečte pohodlne (športový odev) a obujte si vhodnú obuv, žiadna časť obuvi alebo odevu nesmie vyšetrovaného škrtiť alebo inak obmedzovať. Muži sú vyšetrovaní zoblečený do pol tela, ženy v podprsenke alebo v ľahkom oblečení.
Vyšetrenie
Na vyšetrenie sa vyšetrovaný pripraví tak, že sa zoblečie do pol tela, vyšetrujúci mu na telo umiestni elektródy, ktoré sú spojené s prístrojom. Na ruku je umiestnená manžeta tonometra, ktorá sa počas vyšetrenia bude pravidelne plniť a vypúšťať (priebežne meria tlak krvi). Vyšetrovaný nasadne na rotopéd, prípadne sa postaví na bežiaci pás a vyčká na pokyn vyšetrujúceho, že môže začať so šliapaním (behaním). Záťažové vyšetrenie prebieha v niekoľkých etapách - cykloch, kde každá etapa trvá približne 3 minúty. Po uplynutí každej etapy sa meria tlak krvi, nameria EKG a následne sa zvyšuje záťaž. Vyšetrenie pokračuje dovtedy, pokiaľ vyšetrovaný nedosiahne maximálnu srdcovú frekvenciu ( vypočítaná podľa veku) alebo ak vyšetrovaný náhle ukončí vyšetrenie z dôvodu vyčerpanosti (nástup ťažkej dušnosti, bolesti v hrudi, neprekonateľná únava), z dôvodu prejavenia za známok nedokr-venosti srdcového svalu na EKG, pri zmene srdcového rytmu alebo poklesu tlaku krvi. Doporučuje sa, aby vyšetrovaný po ukončení vyšetrenia si ľahol na lehátko a 5-10 minút odpočíval, prístroje však naďalej monitorujú aktivity srdca vyšetrovaného a jeho tlak krvi. Následne vyšetrujúci odstráni z tela elektródy, odpojí prístroje a vyšetrovaný sa môže obliecť. Celé vyšetrenie trvá asi 30 minút.
Výsledok vyšetrenia je ihneď k dispozícii, ale vy-šetrujúci ho musí dôkladne prehodnotiť a popísať.
Pri hodnotení a popise musí vyšetrujúci zvažovať všetky okolnosti, vrátane riziko-vých faktorov pre vznik ochorenia tepien, skutoč-nosť, či vyšetrovaný poci-ťuje sám nejaké problémy a podobne. Za normálny výsledok vyšetrenia sa po-važuje stav, keď vyšetro-vaný dosiahol aj po absol-vovaní záťaže, rovnaké hodnoty maximálnej srd-covej frekvencie , je schopný bez srdcovej frekvencie, je schopný bez väčších problémov pokračovať v záťaži, nemá žiadne zmeny na EKG a nedošlo ani k výraznejším zmenám tlaku krvi.
Vyšetrenie vyšetrovaného nijako neobmedzuje, po skončení vyšetrenia sa môže venovať ľubovoľnej činnosti (samozrejme s ohľadom na svoj liečebný režim). Námaha je počas vyšetrenia len krátkodobá, nemala by viesť k výraznejšiemu vyčerpaniu.
Nedoporučuje sa, najmenej jednu hodinu po absolvovaní vyšetrenia, aby sa vyšetrovaný kúpal v horúcej vode (ani vo vani), pretože príliš teplá voda môže prehĺbiť pocit únavy a vyvolať svalovú slabosť.
Vyšetrenie sa vykonáva vo všetkých väčších nemocniciach a v špecializovaných ambulanciách.
Vysvetlenie k ergometrickému vyšetreniu
Ergometrické vyšetrenie dokáže rozlíšiť pôvod ťažkostí, bolesť v hrudníku, ktorá vznikla počas záťaže nasvedčuje, že dochádza k obmedzovaniu prietoku krvi v koronárnych tepnách. Bolesti na hrudníku, ktoré sa pri záťaži objavia a nevyvolávajú zmeny na EKG, majú svoj pôvod pravdepodobne niekde inde.
Záťažové EKG - ergometrické vyšetrenie dokáže overiť aj úspešnosť liečby. Vyšetrenie absolvujú aj pacienti po operáciách srdca a katetrizačných zákrokoch.
Ergometrické vyšetrenie dokáže rozlíšiť pôvod ťažkostí, bolesť v hrudníku, ktorá vznikla počas záťaže nasvedčuje, že dochádza k obmedzovaniu prietoku krvi v koronárnych tepnách. Bolesti na hrudníku, ktoré sa pri záťaži objavia a nevyvolávajú zmeny na EKG, majú svoj pôvod pravdepodobne niekde inde.
Záťažové EKG - ergometrické vyšetrenie dokáže overiť aj úspešnosť liečby. Vyšetrenie absolvujú aj pacienti po operáciách srdca a katetrizačných zákrokoch.
