LEUKOCYTY = biele krvinky
Leukocyty alebo biele krvinky sú bunky imunitného systému ochraňujúce organizmus pred infekčnými chorobami a cudzími materiálmi. Existuje niekoľko odlišných typov leukocytov, ale všetky sú produkované a odvodené z kmeňových buniek v kostnej dreni známych ako hematopoietické kmeňové bunky. Leukocyty sa nachádzajú po organizme, vrátane krvi a lymfatického systému.
Biele krvinky patria k „policajným zložkám“ organizmu, ktorý sa musí brániť najrôznejším infekciám baktérií a vírusov. Ich počet sa zvyšuje silou infekcie, pred ktorou bránia organizmus.
Citlivo reagujú a zvyšujú počet aj pri nadmernom fyzickom nasadení, súvisiacom s hranicou ľudských možností (napríklad triatlon či práca v extrémnych podmienkach).
V krvi dospelého zdravého človeka počet leukocytov kolíše od 5000 do 9000 v mm kubickom. Ich normálny počet prirodzene kolíše počas dna a je závislý od mnohých iných vplyvov. Patria medzi formované krvné elementy, ktoré cirkulujú v krvi. Majú schopnosť diapedézy, t.j. prestupovať stenou ciev oboma smermi. Pozorujeme, že každá bunka má jadro. Spoločným znakom ofarbených leukocytov v krvných náteroch je, že majú na modro zafarbené jadro. Každý typ buniek má však iný tvar a iné členenie jadra, čo slúži ako dôležitý identifikačný znak. Cytoplazma leukocytov farbených podla Pappenheima má základnú sivomodrú farbu.
Leukocyty rozdeľujeme na 2 veľké skupiny (podla toho, či v cytoplazme obsahujú alebo neobsahujú granule) - GRAnulocyty a AGRAnulocyty. Medzi AGRA patria MOnocyty, LYmfocyty, plazmatické bunky (PB), NK bunky (killery alebo tiež označované ako LGL = large granulated lymfocythes) = MONONUKLEÁRNE BUNKY. Do skupiny GRA zaraďujeme POLYMORFONUKLEÁRNE BUNKY (PMN alebo PMNL), kde patria NEUtrofily, BAzofily a EOzinofily. pozn. NK bunky radíme medzi agra aj keď ich cytoplazma obsahuje granule (granúl je málo a NK bunky radíme medzi lymfocyty).
