O NIKOTÍNE
Nikotín patrí medzi alkaloidy Z tabaku ho izoloval Nicolas Vauquelin v roku 1809. Nikotín sa v mozgu viaže na acetylcholínové receptory nikotínového typu, zvyšuje produkciu dopamínu a ovplyvňuje predovšetkým mezolimbický systém. Aktivuje súčasne sympatikus a parasympatikus. Výsledkom jeho pôsobenia je, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a naopak v kľude pôsobí povzbudzujúco. Má pozitívny vplyv na vykonanie určitých kognitívnych úloh, ale jeho vplyv na učenie nie je vedecky dokázaný. Pred niekoľkými rokmi sa rozšírili správy o tom, že fajčenie je negatívnym rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. To pravdepodobne nie je pravda (ani fajčenie, ani nikotín nie sú liekom na Alzheimerovu chorobu), ale je možné, že nikotín môže na určitú dobu zmierniť príznaky tohto ochorenia. Nikotín okrem účinku na mozog zvyšuje aj frekvenciu srdca, krvný tlak a dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov môže vyvolať nauzeu a zvracanie.
Zmysel samotného fajčenia oproti iným možným spôsobom užívania tabaku spočíva v tom, že nikotín uvoľnený účinkom tepla sa dostane do mozgu veľmi rýchlo – už za 10 sekúnd. Takto sa fajčiari vyhnú pomalému vstrebávaniu účinnej látky z tráviaceho traktu a jeho detoxikácii v pečeni. Aktívna dávka nikotínu je 0,2 mg (čomu zodpovedá koncentrácia v krvi okolo 10 ng/ml). Priemerná cigareta obsahuje 8 - 9 mg nikotínu, z toho sa do krvného obehu dostane 0.3 - 3 mg a jeho koncentrácia v krvi dosiahne 20 ng/ml. Polčas nikotínu v krvi je asi 40 minút. Návykoví fajčiari si zapaľujú cigaretu každú polhodinu a udržujú si tak stálu koncentráciu nikotínu v krvi.
Vo väčšej dávke je nikotín silný jed. Dávnejšie sa roztok pripravený z tabakových listov používal na rýchle odstránenie nepríjemných príbuzných či známych. Používa sa aj ako insekticídum.
To, čo bolo doposiaľ povedané, príliš nepoukazuje na to, že by nikotín z cigariet bol pre organizmus veľmi nebezpečný. Až v r. 1988 sa objavila správa hlavného lekára USA (Report of Surgeon General) v ktorej sa hovorí o tom, že nikotín je návyková látka. Správa sa opiera o jednoznačné farmakologické, epidemiologické a psychologické údaje. Na základe týchto údajov fajčenie by sa mohlo posudzovať ako drogová závislosť. Je to do určitej miery prehnané tvrdenie, pretože fajčenie neničí osobnosť jedinca a neohrozuje spoločnosť do takej miery ako tvrdé drogy a alkohol.
Spoločné rysy nikotinizmu, drogovej závislosti a alkoholizmu sú tieto :
Vznik závislosti. Fajčiari síce vedia, že cigarety sú škodlivé pre zdravie, a predsa nie sú schopní prestať fajčiť.
Vznik tolerancie. Na dosiahnutie rovnakého účinku je potrebná stále väčšia dávka.
Abstinenčné príznaky. Pri zanechaní fajčenia sa síce neobjavujú biele myši alebo delírium, ale objavujú sa nepríjemné príznaky ako nervozita, úzkosť, nespavosť a nárast hmotnosti.
Podľa súčasných údajov 75- 90% fajčiarov trpí závislosťou na nikotíne. Nie je pri tom známe akú úlohu má psychická závislosť viažuca sa na obrad fajčenia. To znamená, že len každý 4. – 10. človek vie ľahko prestať fajčiť. Sú to predovšetkým tí, ktorí fajčia len krátku dobu. Často má odvykanie za následok inú náhradnú činnosť (žuvačky, rôzne mimovoľné motorické pohyby - hranie sa s kľúčom, loptičkou, poťahovanie si ucha, fúzov či brady).
