ISCHEMICKÁ CHOROBA SRDCA
Ischémia znamená nedostatočné prekrvenie niektorého orgánu ľudského tela. Dostatočné prekrvenie zabezpečuje dostatočný príjem živín a kyslíka, čo je bezpodmienečne nutné pre správnu funkciu ktoréhokoľvek orgánu. Pokiaľ sa porucha prekrvenia dotýka významného a dôležitého orgánu, dochádza k priamemu ohrozeniu života.
Ischemická choroba srdca je dôsledkom nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu = ischémia myokardu ako následok poruchy vencových tepien, ktoré srdcový sval normálne vyživujú.
Aká je príčina
Najčastejšou príčinou poškodenia vencových tepien je ateroskleróza. Ateroskleróza je ochorenie poškodzujúce cievy tým, že ukladá tuky do stien ciev. Najčastejšou príčinou týchto zmien je zvýšená hladina cholesterolu ako dôsledok nadbytočnej konzumácie tukov v potrave. Vo vencových tepnách sa vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty, ktoré pripomínajú nánosy bahna a hrdze v starých vodovodných rúrkach. Dôsledkom tohto usadzovania nastáva zúženie prierezu tepny a tým aj nedostatočné prekrvenie srdcového svalu = ischémia myokardu. Ku zužovaniu vencovej tepny dochádza postupne a dlhodobo, takže takéto zúženie sa prejaví až pri zvýšenej námahe - ide o tzv. stabilnú anginu pectoris. Pokiaľ je však plát mäkký a krehký, teda je nestabilný, môže prasknúť a vyvolať tvorbu krvnej zrazeniny, ktorá cievu náhle zúži alebo úplne uzavrie, čo priamo zapríčiní srdcový infarkt. Neprekrvená časť srdcového svalu odumiera a je postupne nahradzovaná menejcenným väzivovým tkanivom - jazvou. Srdce stráca časť svojho svalového tkaniva a tým aj schopnosť pre ďalšiu činnosť. Rozsah následkov závisí na druhu postihnutej srdcovej tepny a na jej priemere. Čím je tepna väčšia, tým väčšie je zasiahnutie svalstva srdca. Pokiaľ infarkt myokardu zasiahne väčšiu časť srdca (približne 40%) srdce nie je schopné ďalej pracovať a nastáva smrť.
Ischemická choroba srdca môže vzniknúť aj bez toho, aby postihnutý jej existenciu vôbec zbadal, tzv. nemá ischémia , ktorú je možné zistiť až pri klasickom EKG-vyšetrení. Nebezpečenstvo tejto formy ischemickej choroby srdca je v tom, že k oslabovaniu srdca dochádza bez akýchkoľvek vnímateľných zdravotných problémov. Liečenie nemej ischemickej choroby srdca je rovnaké ako u ostatných foriem ischémie.
Vážnou komplikáciou ischemickej choroby srdca môže byť porucha rytmu srdca = arytmia srdca, ktorá môže byť veľmi vážna, pretože sa jedná o fibriláciu komôr srdca.
Aké sú príznaky
Príznaky ischemickej choroby srdca závisia na rozsahu a oblasti, ktorá je vencovou tepnou vyživovaná, ale aj mierou a povahou aterosklerotického postihnutia tepny. Pokiaľ dochádza k zužovaniu vencovej tepny postupne, ochorenie sa dlho neprejavuje. Prvé príznaky sa objavia väčšinou pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej námahe, kedy srdce vyžaduje zvýšené množstvo dodávky kyslíka, avšak cez zúženú tepnu ho dostáva menej. V tej chvíli sa ohlási pálivá zvieravá bolesť za hrudnou kosťou a náhly nedostatok vzduchu. Bolesti ustúpia v priebehu asi pol hodiny po prerušení vykonávanej činnosti.
Prvá pomoc
Pokiaľ sa objavia náhle bolesti za hrudnou kosťou, niekedy vyžarujúce do ľavej ruky alebo do chrbta, prejavuje sa pocit nedostatočného dýchania a úzkosť, je bezpodmienečne nutné okamžite vyhľadať najbližšiu lekársku pomoc. Laickú prvú pomoc je možné obmedziť na podanie nitroglycerínu vo forme tabletky alebo spreja. Tabletku je treba umiestniť pod jazyk, prípadne je možné ju aj rozhrýzť. Nitroglycerín vyvolá roztiahnutie vencových tepien a tým zlepší prekrvenie ohrozenej oblasti srdcového svalu.
Pokiaľ bolesti neustúpia do dvoch až piatich minút, efekt prvej pomoci bol nedostatočný a je nutné poskytnutie prvej pomoci opakovať. Následne je však už nutné privolať rýchlu záchrannú službu a tým aj odbornú lekársku pomoc.
U lekára
Lekár vykoná základné vyšetrenie, ktoré zaháji anamnézou. Pokiaľ sa lekárovi potvrdí podozrenie na ischemickú chorobu srdca, okamžite sú vykonané základné vyšetrenia, je odobratá krv na vyšetrenie a je natočené EKG = elektrokardiogram. Potvrdenie diagnózy je začiatkom liečby.
Pri liečbe náhlych (akútnych) stavov je snahou lekára čo najrýchlejšie spriechodniť postihnutú tepnu.
Pri liečbe dlhodobých problémov (chronický stav) je prístup komplexnejší a obsahuje dlhodobú liečbu aterosklerózy. Jednou z vyšetrovacích metód je aj bicyklová ergometria (záťažové EKG), kde pod odborným dozorom lekára postihnutý absolvuje fyzickú záťaž, ktorá umožní odhaliť ischemické zmeny spojené so zvýšenou fyzickou námahou.
Ďalším dôležitým vyšetrením je 24-hodinový monitoring činnosti srdca pomocou Holterovho monitoru, ktorý postihnutý nosí 24-hodín a ten zaznamenáva všetky zmeny počas bežných denných činností. Vyšetrenie pomáha odhaliť situácie, kedy dochádza k rozvoju ischémie.
Na posúdenie kvality tepien srdcového svalu je možné využiť aj katetrizačné vyšetrenie - koronarografiu.
Liečba
Ak sa potvrdí prebiehajúca alebo hroziaca ischémia srdcového svalu, je zahájená dlhodobá liečba, ktorej cieľom je predísť rozvoju ďalších ischemických stavov.
Liečba je vykonávaná na viacerých úrovniach :
- zastavenie alebo spomalenie procesu aterogenézy - ide o vhodný zásah do životo-správy postihnutého (diéta, pohybová aktivita, zákaz fajčenia), podávanie vhodných liekov (na zníženie hladiny cholesterolu, na liečbu cukrovky, na vysoký tlak krvi)
- zlepšenie prietoku krvi ischemickým srdcovým svalom - používajú sa rôzne lieky pôsobiace na steny vencových tepien (nitráty, betablokátory, atď.)
- zamedzenie prípadného uzavretia cievy krvnou zrazeninou - lieky potláčajúce krvnú zrážanlivosť (napr. Anopyrin)
- mechanická úprava vencových tepien - angioplastika (PTCA) alebo kardiochirurgická revaskularizácia (srdcový bypass).
