INFARKT MYOKARDU
Infarkt myokardu je veľmi závažné ochorenie, ktoré je spôsobené hlavne náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu s následným odumretím časti svalových vlákien (srdcové bunky sa už neobnovujú). Ide o jednu z foriem ischemickej choroby srdca.
Infarkt myokardu je 5x častejší u mužov ako u žien. Napriek významným pokrokom v liečbe infarktu srdca, úmrtnosť na infarkt myokardu je veľmi vysoká, pričom až polovica úmrtí nastáva v prvej hodine po infarkte. Je dokázané, že riziko výskytu infarktov je väčšie v prvých hodinách po prebudení sa zo spánku a v zimných mesiacoch.
Zvýšené riziko vzniku infarktu myokardu a ischemickej choroby srdca je definované vysokým tlakom krvi, zvýšenou hladinou cholesterolu a ostatných tukov v krvi, cukrovkou, nadváhou alebo obezitou, fajčením, dlhšie trvajúcim psychickým stresom a nedostatkom aktívneho pohybu, resp. športu. Riziko stúpa tiež vekom a je vyššie u mužov a pri výskyte srdcových problémov v rodine - dedičná predispozícia.
Aká je príčina
K nedokrvenosti srdcového svalu (myokardu) dochádza u väčšiny postihnutých v súvislosti s aterosklerotickým postihnutím tepien zásobujúcich srdce krvou = koronárne tepny. Pri ateroskleróze = kôrnatení ciev dochádza k postupnému usadzovaniu a ukladaniu tuku a ďalších látok do cievnej steny, kde vznikajú aterosklerotické pláty, ktoré zužujú vnútorný prierez ciev, čo pri cievach srdca vyvoláva anginu pectoris (bolesti za hrudnou kosťou, ktoré sa prejavia pri námahe). Pokiaľ dôjde k prasknutiu aterosklerotického plátu, na jeho povrchu sa začnú zhlukovať krvné doštičky, ktoré úplne uzavrú koronárnu tepnu. Oblasť, ktorá bola touto tepnou zásobovaní krvou je bez kyslíku a ostatných dôležitých živín. Pokiaľ nedôjde k veľmi rýchlemu obnoveniu prietoku krvi, vzniká akútny infarkt myokardu. Podobne dôjde k upchatiu tepny pri postupnom narastaní aterosklerotického plátu. Podľa toho, aká veľká časť steny srdca je postihnutá uzáverom tepny, ide o transmurálny = Q-infarkt (vtedy je postihnutá celá hrúbka steny) alebo ide o netransmurálny non-Q-infarkt myokardu (postihnutá je len vnútorná vrstva srdca).
Aké sú príznaky
Akútny infarkt myokardu sa prejavuje krutou zvieravou alebo pálivou bolesťou za hrudnou kosťou (stenokardia), ktorá sa môže prejavovať aj vyžarovaním do ľavej ruky, krku, čeľuste, chrbta a aj do brucha (nutkanie na zvracanie). Bolesť je nazávislá na polohe tela a na spôsobe dýchania, je však podobná ako bolesť pri angine pectoris, líši sa len svojou intenzitou a dĺžkou trvania. Bolesť trvá niekoľko minút až hodín, užitie nitrátov (nitroglycerín) nepomáha. Infarkt myokardu sprevádza potenie, zvracanie, búšenie srdca, nepokoj, strach a úzkosť. Pri rozsiahlom infarkte myokardu dochádza k zlýhaniu prečerpávacej schopnosti srdca a objavuje sa akútna dušnosť, pri starších postihnutých aj zmätenosť (pri postihnutí viac ako 20% svaloviny srdca). V niektorých prípadoch môže infarkt myokardu prebiehať úplne bez sprievodných príznakov - ide o nemý infarkt myokardu.
Infarkt môže byť príčinou náhlej smrti, kedy dochádza k pretrhnutiu steny srdca alebo srdcovej prepážky, ale aj ako dôsledok poruchy rytmu srdca (arytmie) alebo rozsiahleho postihnutia svaloviny srdca (viac ako 40%).
Prvá pomoc
Pri akomkoľvek podozrení na akútny infarkt myokardu je nutné ihneď volať rýchlu zdravotnú pomoc - telefón 155 alebo 112. Počas čakania na príchod rýchlej zdravotnej pomoci je dobré si zachovať kľudnú myseľ a nepanikáriť. Pokiaľ to je možné, užite tabletku Anopyrínu (100 mg) a strieknite pod jazyk nitroglycerín v spreji (prípadne vložte tabletku nitroglycerínu pod jazyk) a toto zopakujte po 5 minútach.
U lekára
Akútny infarkt myokardu je akútny stav, ktorý vyžaduje rozhodný prístup a rýchlu liečbu. Rýchla záchranná služba dovezie postihnutého priamo na koronárnu jednotku alebo v prípade neistej diagnózy na prijímaciu internú ambulanciu, kde je postihnutému natočené EKG, ktoré lekár skontroluje a vyhodnotí. Na EKG už môžu byť jasné známky infarktu myokardu, ale ak je EKG natočené veľmi skoro, nemusí vyjadrovať akútny stav a dokonca môže byť aj úplne normálne.
Počas vyšetrovania sa lekár bude pýtať postihnutého na anamnézu, kde ho budú zaujímať hlavne súčasné zdravotné problémy postihnutého, kedy bolesť vznikla, kde je najintenzívnejšia, kam vyžaruje. Pýtať sa bude aj na okolnosti vzniku problémov, ako dlho trvajú, či užité lieky mali nejaký účinok, či postihnutý pociťuje dušnosť a podobne. Dôležité pre lekára je, aby ho postihnutý informoval o svojich ochoreniach, hlavne srdca, ciev a krvného obehu, bude potrebovať vedieť aké lieky postihnutý užíva, či je fajčiarom a či sa v rodine vyskytli ochorenia srdca alebo ciev. Lekár zmeria tlak krvi, popočúva srdce, dýchanie, šelesty nad veľkými cievami, prehmatá brucho a bude zisťovať, či postihnutý nemá opuchnuté nohy. Ak sa potvrdí infarkt myokardu, okamžite je zahájené monitorovanie činnosti srdca a postihnutému je podávaný kyslík. Dôležité bude vyšetrenie krvi postihnutého, kde v prípade infarktu myokardu budú zistené parametre poukazujúce na poškodenie srdcového svalu = kardiošpecifické enzýmy. V krvi sa zisťujú aj faktory spôsobujúce aterosklerózu - ide o hladinu cukru, hladinu cholesterolu a ďalších tukov. Z týchto výsledkov sa dá predbežne určiť rozsah a čas infarktu. Po vyšetrení a stanovení diagnózy je postihnutý prevezený na koronárnu jednotku alebo priamo na katetrizačnú sálu na vykonanie koronarografie. Tá sa vykonáva v prípadoch, že zdravotné problémy postihnutého trvajú menej ako 12 hodín, pretože metóda je dostupná do 1 hodiny. Ide o vyšetrenie, pri ktorom sa tepnou v slabine (miestne umŕtvené) zavedie katéter až do srdcových tepien a po podaní kontrastnej látky vidí lekár, kde a v akom rozsahu sa uzáver alebo zúženie tepny nachádza. Ak sú zmeny závažného charakteru, tak v mieste zúženia lekár nafúkne mikrobalónik na konci katétra a cievu roztiahne (angioplastika, ľudovo balónikovanie). Následne sa toto miesto vystuží kovovou výstuhou = stent. V niektorých prípadoch nie je možné tepny spriechodniť pri koronarografii, v takomto prípade je nutné vykonať kardiochirurgický zákrok - bypass.
Po koronarografii je postihnutý hospitalizovaný na koronárnej jednotke, kde je činnosť jeho srdca monitorovaná a jeho zdravotný stav je sústavne kontrolovaný.
Počas prvých dní je srdce postihnutého ešte vyšetrené pomocou ultrazvuku - ECHO (echokardiografia), kde sa posudzuje výkon srdca, rozsah poškodenej oblasti, funkcie srdcových chlopní atď.
Liečba
Samotná liečba bola zahájená už na koronarografii. V prípade, že nebola liečba dostupná do 1 hodiny, vykonáva sa trombolýza, čo je rozpúšťanie krvnej zrazeniny v tepne pomocou liekov podávaných do žily. Pokiaľ zdravotné problémy trvajú dlhšie ako 12 hodín, nevykonáva sa ani koronarografia a ani trombolýza. Na zabránenie narastania krvnej zrazeniny je podávaný vo forme podkožných injekcií heparin. Od prvého dňa je postihnutému podávaná kyselina acetylosalicylová = Anopyrin, ktorá zabraňuje zhlukovaniu krvných doštičiek. Ak je to možné, postihnutému sú podávané betablokátory, ktoré znižujú pulzovú frekvenciu a tlak krvi a tým znižujú úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca. ACE-inhibítory znižujú tlak krvi a tiež zlepšujú prognózu po prekonanom infarkte myokardu. Súčasťou liečby je aj podávanie statínov, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi.
Od druhého dňa pri nekomplikovanom infarkte myokardu sa začína s rehabilitáciou, po treťom dni (pri uspokojivom priebehu ochorenia) je možné postihnutého preložiť z JIS na štandartné interné oddelenie a po 7-10 dňoch je možné ukončiť hospitalizáciu a prepustiť postihnutého do domáceho liečenia. V nasledujúcom období bude musieť postihnutý užívať zavedenú liečbu.
