ATEROSKLERÓZA
Ateroskleróza je dlhodobé degeneratívne ochorenie cievnej steny, kedy dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priechodnosti (prietoku krvi). V cieve sa vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty pripomínajúce nánosy nečistôt v starých vodovodných rúrach. Dôsledkom tohto zúženia je nedostatočné prekrvenie orgánu, ku ktorému daná cieva mieri.
Aterosklerotické postihnutie mozgových ciev zapríčiňuje s rastúcim vekom aj zhoršenie prekrvenia mozgu, ktoré sa najskôr začne prejavovať degeneráciou pamäťových buniek mozgu, čoho dôsledkom je zabúdanie = skleróza. Toto ochorenie však nie je jediným dôsledkom aterosklerózy, pretože následky tohto ochorenia sú podstatne vážnejšie.
Aká je príčina
Vo väčšine civilizovaných krajín je ateroskleróza najčastejšou príčinou úmrtí, spôsobuje väčšinu srdcových a mozgových príhod (infarktov, mŕtvic).
Príčinou aterosklerózy je ukladanie tukových látok - predovšetkým cholesterolu - do steny cievy. Najčastejšou príčinou zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi je jeho zvýšený príjem v potrave, teda jeme podstatne viac ako dokážeme spotrebovať. V počiatočnom štádiu ochorenia sa v cievach tvoria tzv. tukové prúžky, ktoré sa ešte dajú vďaka včasnej diagnóze úplne odstrániť. Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu dochádza k nevratnej prestavbe steny ciev, cievy začínajú tvrdnúť, ich steny hrubnú, vznikajú tuhé, tukové nánosy = aterosklerotické pláty, ktoré zužujú prierez cievy a bránia normálnemu prietoku krvi.
Vysoká hladina cholesterolu sa môže prejaviť výskytom tzv. kožných xantelasmatov, ktoré spoznáte ako malé žlté vankúšiky na viečkach a nad šľachami. Tento prejav zvýšenej hladiny cholesterolu však nie je spoľahlivý, preto je vhodnejšie sa podrobiť odbornému vyšetreniu hladiny cholesterolu z krvi.
Zvýšené riziko pre rozvoj aterosklerózy predstavuje predovšetkým nevhodná životospráva a nevhodný životný štýl. Na týchto nevhodných faktoroch sa najviac podieľa konzumácia tučných jedál, fajčenie, nedostatok aktívneho fyzického pohybu, ale aj cukrovka, vysoký tlak krvi a obezita. Riziko sa zvyšuje aj tým, ak sa v rodine už vyskytol infarkt srdca alebo iné problémy so srdcom, prípadne mozgová mŕtvica.
Aké sú príznaky
Ateroskleróza sa rozvíja pomaličky a nenápadne, tuky sa potichu usadzujú do cievnej steny a zužujú ich prierez bez toho, aby to človek nejako pocítil. Pokiaľ zúženie cievy dosiahne kritickú hodnotu, prejaví sa to rôzne a všetko závisí od oblasti, v ktorej sa postihnutá cieva nachádza.
Infarkt srdca
Ak ide o postihnutie koronárnej tepny srdca, môže dôjsť s infarktu srdca, pri ktorom sa zníži dodávka kyslíka a potrebných živín pre svalové bunky srdca, dôsledkom čoho je ischémia = nedokrvenie tkaniva srdca. následkom je postihnutie alebo až odumretie svalových buniek srdca a ich náhrada neplnohodnotnými tkanivovými bunkami alebo jazvou. Infarkt srdca sa najčastejšie prejaví náhlou bolesťou na hrudníku, niekedy vystreľujúcou do ľavej ruky, pocitom dušnosti, úzkosti a strachu zo smrti. Rozsah následkov infarktu srdca je závislí na druhu a priemere postihnutej srdcovej tepny. Pokiaľ je nedokrvenie len dočasné, vzniká prechodná ischémia, ktorá sa prejaví prechodnými bolesťami na hrudníku a dušnosťou, ktorá ustúpi po chvíľkovom skľudnení, zastavení vykonávanej fyzicky namáhavej činnosti alebo po užití tabletky (príp. sprej) nitroglycerínu. Tento stav sa nazýva angina pectoris a je najčastejšie predstupňom samotného infarktu srdca.
Čím je tepna väčšia, tým väčší okruh svalstva srdca je zasiahnutý a tým sú zdravotné dôsledky infarktu závažnejšie. Preto hovoríme, že každý infarkt srdca má rôzny stupeň závažnosti a dôsledkov na organizmus.
Mozgová mŕtvica = iktus (centrálna mozgová príhoda) je ďalšou komplikáciou aterosklerózy, avšak postihnutie je lokalizované (sa nachádza) v cievnom riečišti mozgu. Iktus postihuje hlavne ľudí vo vyš-šom veku. Rovnako, ako pri infarkte myokardu (srdcového svalu), aj tu dochádza k uzatvoreniu tepny a následnej nedokrvenosti buniek mozgu. Na rozdiel od postupného uzatvárania ciev, ktoré spôsobuje skleróza, je príčinou mozgového infarktu (centrálnej mozgovej príhody, iktus) náhly nečakaný uzáver, ktorý podľa svojho umiestnenia vyvolá príslušné neurologické príznaky (ochrnutie tváre, časti tela a pod.).
Najčastejšími príznakmi mozgovej mŕtvice je strata vedomia, strata citlivosti niektorých častí tela, strata pohyblivosti - ochrnutie končatín, poškodenie mimiky tváre a pod., pričom rozsah poškodenia je rôzny a priamo súvisí s veľkosťou zasiahnutej tepny a okruhu mozgových buniek. Zmeny spôsobené mozgovou mŕtvicou môžu byť trvalé alebo prechodné, kedy miernejším prejavom je tzv. tranzitórna ischemická ataka (TIA), ktorá sa prejaví chvíľkovým bezvedomím a žiadnymi, prípadne rýchlo sa upravujúcimi zmenami v hybnosti, reči alebo cítení.
Ischemická choroba dolných končatín - ICHDK je ochorenie tepien dolných končatín, kedy zúženie prierezu ciev dolných končatín vyvoláva charakteristické príznaky a zmeny. Najčastejšie sa prejavuje námahovou bolesťou pri fyzickej námahe (napr. pri chôdzi) = klaudikačná bolesť, ktorej intenzita dokáže postihnutého zastaviť a fyzickú činnosť (chôdzu) okamžite prerušiť. V ďalšom štádiu ochorenia sa objavuje už aj ako kľudová bolesť dolných končatín, často je končatina studená, mizne ochlpenie končatiny a často končatinu postihujú aj piesňové postihnutia. Dlhodobé nedokrvenie dolných končatín vedie k vzniku kožných defektov - ochorení, ktoré sa veľmi ťažko hoja. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny dolnej končatiny, je táto ohrozená tzv. gangrénou = odumieranie tkaniva s následnou infekciou, ktoré často končí čiastočnou alebo úplnou amputáciou dolnej končatiny.
Prvá pomoc
Človek s príznakmi náhlej príhody vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Najväčší význam poskytnutia prvej pomoci je predovšetkým v rýchlej pomoci pri infarkte srdca a pri angine pectoris. Rýchle podanie nitroglycerínu a anopyrínu významne znižuje riziko úmrtia postihnutého a napomáha pri znížení úrovne zdravotného postihnutia.
U lekára
Väčšina lekárov vyšetruje hladinu cholesterolu v krvi a pokiaľ zistia zvýšené hodnoty, zahajujú liečbu na predídenie zdravotných problémov spojených s rozvojom aterosklerózy. V liečbe aterosklerózy dominuje liečba jej hlavnej príčiny, t.j. vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Prvým liečebným zásahom je úprava životného štýlu a vhodná úprava stravovacích návykov, ak po tomto nedôjde k uspokojivej úprave hladiny cholesterolu v krvi, pristúpi sa k medikamentóznej liečbe = liečbe liekmi. Pre liečbu liekmi sa používajú lieky zo skupiny hypolipidemík = lieky znižujúce hladinu tukov v krvi. Ide hlavne o predpisovanie statínov a fibrátov, kde každá skupina liečiv pôsobí na inej úrovni metabolizmu cholesterolu v ľudskom tele.
Aterosklerotické poškodenie tepny sa vykonáva pomocou ultrazvuku alebo angiografie, kde obe vyšetrenia sú prakticky bezbolestné. Angiografia sa používa najčastejšie na vyšetrenie srdcových a končatinových tepien.
