HYPERTENZIA - VYSOKÝ TLAK KRVI
Arteriálna hypertenzia = tlak krvi vyšší ako 140/90, patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca a krvného obehu. Je to masovo rozšírené ochorenie, ktoré postihuje viac ako 25% dospelej populácie, niekedy sa hovorí aj o neinfekčnej epidémii. Hypertenzia nemá žiadne charakteristické príznaky - preto sa jej hovorí aj tichý zabiják.
Aká je príčina
U väčšiny chorých na hypertenziu nepoznáme príčinu vysokého tlaku krvi, hovorí sa o tzv. primárnej alebo esenciálnej hypertenzii. Na to, aby sa hypertenzia prejavila je potrebné spolupôsobenie genetických dispozícii a faktorov prostredia, kedy ide hlavne o nadmerný prísun kuchynskej soli, obezitu, väčšiu konzumáciu alkoholických nápojov, stres a ďalšie faktory.
Len pri malej skupine hypertonikov (približne 5%) je zvýšený tlak krvi dôsledkom nejakého iného ochorenia, hovi sa o tzv. sekundárnej hypertenzii. ide hlavne o ochorenia obličiek alebo ich ciev, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním - sekréciou (štítna žľaza, kôra a dreň nadobličiek, hypofýza), niektoré neurologické ochorenia (vnútrolebečná hypertenzia) alebo zúženie aorty = hlavnej tepny, ktorá vedie zo srdca. Vysoký tlak krvi, ktorý vzniká počas tehotenstva, je zaradený medzi sekundárne hypertenzie.
Medzi rizikové faktory vzniku arteriálnej hypertenzie patria :
- nadváha
- prejedanie sa
- zvýšený príjem soli v potravinách
- nadmerná konzumácia alkoholu
- nedostatok pohybu
- stres
Aké sú príznaky
Problémom arteriálnej hypertenzie je, že nemá žiadne charakteristické príznaky, takže o ochorení sa pacient dozvedá väčšinou až náhodne pri vyšetrení na iné ochorenie. Niekedy sa hypertenzia prejavuje bolesťami hlavy, bolesťami na hrudníku, únavou alebo aj poruchami spánku. Pri pokročilom štádiu ochorenia sa objavujú príznaky vyplývajúce z poškodenia iných orgánov, n aktoré dlhodobo pôsobil vysoký tlak krvi. Ide o dušnosť, bolesti na hrudníku priamo závislé na námahe (angina pectoris), infarkt myokardu, poruchy funkcie obličiek a poruchy zraku.
Riziko vzniku alebo zhoršovanie už existujúcej artériovej hypertenzie je možné znížiť predovšetkým dodržiavaním zdravého životného štýlu. Je dôležité, aby každý jedinec si udržiaval svoju ideálnu telesnú hmotnosť, konzumoval racionálnu stravu bez tučných jedál, konzumoval dostatok zeleniny, ovocia a vlákniny. Riziko vzniku hypertenzie je možné znížiť aj pravidelným cvičením, aerobikom, behom, plávaním alebo cyklistikou. Okrem toho je potrebné znížiť príjem soli v jedlách, znížiť konzumáciu alkoholických nápojov a bezpodmienečne prestať fajčiť. Veľmi dôležité je, aby každý človek vedel relaxovaťa zvládať stres.
Prvá pomoc
O prvej pomoci sa v prípade arteriálnej hypertenzie nedá hovoriť, pretože ide o chronické neakútne ochorenie, takže o prvej pomoci sa dá hovoriť len v prípade tzv. hypertenznej krízy, ktorá je charakteristická náhlum výrazným vzostupom tlaku krvi s hodnotami diastolického tlaku nad 140 mm Hg, a teda je bezpodmienečne potrebná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti.
U lekára
Počas vyšetrenia lekár sa najprv podrobne zoznámi s ochoreniami pacienta, zistí aké ochorenia boli v rodine (so zameraním na ochorenia srdca, krvného obehu a ciev), aké lieky užíva pacient, či fajčí, pije kávu a alkohol a pod. - teda vykoná anamnézu.
Následne zmeria tlak krvi pacienta pomocou tonometra (ortuťovým alebo modernejšiím digitálnym). Manžeta tonometra sa ovinie okolo ruky, balónikom sa nafúkne a postupne pomaly vypúšťa vzduch z manžety. Takto počuje kedy začne a kedy prestane počuť šelest nad tepnou v lakťovej jamke. Hodnota tlaku, pri ktorom začne šelest opätovne počuť je tzv. systolický tlak krvi, a tlak pri ktorom prestane počuť šelest je tzv. diastolický tlak krvi. Na základe výsledku jedného merania sa ale diagnóza hypertenzie nemôže stanoviť, pretože tlak krvi sa môže meniť vplyvom stresu z návštevy v ordinácii, preto je nutné merania opakovať aspoň dvakrát. Niekedy je nutné pristúpiť na ambulantné monitorovanie tlaku krvi (tonoport), pri ktorom zostáva manžeta na ruke celý deň a tlak krvi je meraný v pravidelných intervaloch a zaznamenávaný na prístroji s pamäťou. Pacient vykonáva bežné denné činnosti a tonoport priebežne zaznamenáva tlak krvi, takže lekár môže pri vyhodnotení výsledkov tonoportu ľahko zistiť ako sa hodnoty tlaku krvi v priebehu dňa menia. Takéto vyšetrenie sa pomerne často používa pri podozrení na syndrom bieleho plášťa - hypertenzie, ktorá je vyvolaná stresom z prítomnosti lekára alebo sestry - osoby v bielom plášti.
Tonometre si môže každý bežne zakúpiť a merať si tlak krvi podľa svojej potreby aj doma. Takto môže pacient spolupracovať s lekárom a sám si môže spracovať denný profil svojho tlaku krvi.
Súčasťou vyšetrenia je popočúvanie srdca, dýchania, pulzu, ale aj zistenie hmotnosti. Pri prvom zistení artériovej hypertenzie sa doporučuje aj vyšetrenie krvi na stanovenie základných laboratórnych parametrov (minerály v krvi, cholesterol, triglyceridy, hladina cukru v krvi) a vyšetrenie moču. Určite je vhodné vykonať EKG a vyšetriť očné pozadie, nie u všetkých pacientov je nutné vyšetrenie ultrazvukom = echokardiografia alebo vyšetrenie hrudníka röntgenom.
Podrobnejšie vyšetrenia je potrebné urobiť vtedy, keď lekár má podozrenie, že pacient trpí sekundárnou hypertenziou, čo sa môže prejavovať tak, že tlak krvi neklesne po zvolenej liečbe, resp. po kombinácii liekov, pri mladých ľuďoch, pri náhlom objavení sa hypertenzie alebo hodnoty tlaku krvi sú mimoriadne vysoké.
Pokiaľ je tlak krvi stabilný, vykonáva sa kontrolné vyšetrenie približne 1x štvrťročne, pri zahájení liečby hypertenzie alebo v komplikovanejších prípadoch sú kontroly častejšie.
Liečba
Liečba hypertenzie sa takmer vždy začína nefarmakologicky = režimovými opatreniami (nie liekmi). Pokiaľ je zistená nadváha, zahajuje liečbu redukčná diéta. Pre všetky osoby s hypertenziou je veľmi dôležité znížiť príjem sodíka kuchynskou soľou, obmedzenie alkoholu a fajčenia. Veľmi veľký význam má pravidelné cvičenie, rýchla chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie, aerobic, ale nevhodné sú silové športy a posilovanie. Šport je vhodný na odbúravanie a prevenciu pred stresom a napomáha k psychickému uvoľneniu.
Farmakologická liečba je zahájená u týchpacientov, kde systoloický tlak krvi je nad 180 mmHg alebo diastolický tlak krvi nad 100 mmHg. Pokiaľ u ostatných pacientov režimové opatrenia nepovedú k zníženiu tlaku krvi pod hodnotu 140/90 mmHg, je potrebné u nich zahájiť tiež farmakologickú liečbu.
Začiatok farmakologickej liečby je monoterapeutický = len jedným liekom, ale u niektorých pacientov je nutné hneď na začiatku liečby pristúpiť k liečbe s niekoľkými druhmi antihypertenzív = liekov znižujúcich tlak krvi. Najčastejšie sa používajú diuretiká, betablokátory, blokátory kalciových kanálov, inhibítory, antagonisti receptorov, alfablokátory, vazodilatancia a centrálne pôsobiace látky. Voľba liekov je závislá na rôznych okolnostiach, hlavne sa zohľadňujú pridružené ochorenia, prekonaný infarkt myokardu, zlýhavanie srdca, cukrovka, ochorenie obličiek, vek pacienta a ďalšie ochorenia.
Rozvoj komplikácií je závislý na výške tlaku krvi pri liečbe a na ďalších rizikových faktoroch. Dlhodobé zvýšenie tlaku krvi nadmerne zaťažuje ľavú komoru srdca, čo vedie najprv k množeniu svaloviny srdca = hypertrofia - zväčšenie srdca a neskôr k zlýhaniu srdca. Vysoký tlak krvi poškodzuje aj ďalšie orgány ľudského tela, hlavne obličky a oči. Pokiaľ je vysoký tlak krvi kombinovaný nadváhou alebo obezitou, cukrovkou, vysokou hladinou cholesterolu, triglyceridov alebo kyseliny močovej, dochádza pomerne rýchlo k rozvoju aterosklerózy a s ňou súvisiacími komplikáciami.
