ANGINA PECTORIS
Angina pectoris je bolesť na hrudi, ktorá vzniká na základe prechodného nedokrvenia srdcového svalu (myokardu).
Objavuje sa v situáciách, kedy sú aktuálne požiadavky srdca na dodávku kyslíka vyššie ako je samotná kapacita celého systému, ktorý privádza kyslík k jednotlivým orgánom (v tomto prípade k srdcu). Takýto stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia, a teda aj okysličovaniu myokardu, nazývame ischemická choroba srdca. Pokiaľ sa postihnutý neriadi radami lekára a nedodržiava doporučenú liečbu, môže sa angina pectoris zmeniť na akútny stav, teda na akútny infarkt myokardu. Na následky ischemickej choroby srdca zomiera na Slovensku každý druhý pacient.
Riziko výskytu ischemickej choroby srdca a aterosklerózy stúpa úmerne s vekom a je častejšie u mužov ako u žien. V poslednom období však sa pomer ochorení mužov a žien vyrovnáva. Riziko sa zvyšuje aj tým, ak sa v rodine už vyskytol infarkt srdca alebo iné problémy so srdcom, hlavne v mladšom veku a u žien. V takomto prípade sa riziko vzniku tohto ochorenia výrazne zvyšuje. Pokiaľ má človek vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu a ostatných tukov v krvi, má cukrovku, nadváhu alebo dokonca obezitu, pokiaľ fajčí, žije v dlhšom psychickom strese, tak má zvýšené riziko vzniku ischemickej choroby srdca a anginy pectoris.
Aká je príčina
Nedokrvenosť myokardu vzniká ako dôsledok nepomeru medzi potrebou a dodávkou kyslíka do srdcového svalu. Príčinou môže byť zníženie prívodu krvi zúženými koronárnymi tepnami (tepny na srdci) alebo ako dôsledok zvýšenej spotreby kyslíka v srdcovom svale.
Príčinou zúženia (stenózy) koronárnych tepien je najčastejšie aterosklerotický plát koronárnej tepny. Menej často sa zúženie tepny deje z dôvodu stiahnutia (spazmus) samotnej tepny, kedy hovoríme o variantnej angine pectoris. Iné príčiny nedokrvenia srdcového svalu sú veľmi vzácne a bežne sa nevyskytujú.
Ako dôsledok postupného ukladania tuku a ďalších látok, vzniká ateroskleróza = kôrnatenie ciev, ako degeneratívne ochorenie cievnej steny a ciev. Kôrnatením sa zužuje vnútorný prierez cievy a súčasne sa poškodzuje vnútorná povrchová vrstva = endotel, vzniká aterosklerotický plát. Pri náhlom zvýšení spotreby kyslíka, nedôjde k zvýšeniu prietoku v tepne a vznikne nepomer medzi nárokmi a skutočnou dodávkou kyslíka, čím vznikne kritický stav, ktorý sa najčastejšie prejavuje pri fyzickej námahe, pri rozčúlení, v chladnom prostredí (v zime), pri zvýšení krvného tlaku, pri zvýšení pulzovej frekvencie a tiež pri fajčení.
Inou, veľmi vážnou komplikáciou je prasknutie aterosklerotického plátu, ktorý sa nečakane uvoľní a uzavrie celú cievu, čím preruší dodávku krvi a (aj kyslíka) pre konkrétny úsek svaloviny srdca. Ateroskleróza sa však môže prejaviť na hociktorom mieste ľudského organizmu, nie je výhradným ochorením súvisiacim s ochorením srdca. Tak dochádza k mozgovej cievnej príhode (infarktu mozgu) = mŕtvici (iktus) alebo k závažnému ochoreniu dolných končatín - kŕčovým žilám = varixom.
Aké sú príznaky
Veľmi typicky sa angina pectoris prejavuje ako zvieravá alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou. Niektorí ľudia vnímajú len neurčitý tlak alebo cítia nedostatok vzduchu. Charakteristickými príznakmi sú bolesti, ktoré vyžarujú do ľavej ruky (ramena), do krku, do čeľuste a podobne. Príznaky sa však nemusia presne takto prejavovať, niekedy sa prejavujú ako bolesti chrbta alebo brucha, prípadne ako žalúdočná nevoľnosť s nedostatkom vzduchu. Tieto bolesti trvajú niekoľko minút a sú pomerne intenzívne. Pokiaľ neustupujú, môže sa celkom reálne jednať o akútny infarkt myokardu.
Pomerne vzácna je forma „nemého infarktu“, kedy sa samotný priebeh infarktu neprejavuje typickými príznakmi, alebo sa neprejavuje vôbec. Pomerne často takýto infarkt prekonávajú obézne ženy, niekedy aj obézny muži.
Spúšťacou príčinou anginy pectoris je najčastejšie fyzická námaha, napríklad aj obyčajná chôdza, náhle rozčúlenie alebo náhly prechod do chladného prostredia (chladnička, zimné počasie). Náhla bolesť prinúti postihnutého prerušiť práve vykonávanú činnosť, postihnutý má potrebu zhlboka dýchať, má stav výrazného strachu zo smrti a pomerne často v takejto chvíli dochádza k nadmernému poteniu (postihnutého zalieva pot).
Prvá pomoc
Pri záchvate anginy pectoris prerušte okamžite vykonávanú činnosť a ukľudnite sa. Pokiaľ už máte skúsenosť so záchvatom anginy pectoris, užíte nitroglycerín v speji (2x vstreknúť pod jazyk alebo užíte 2 tabletky nitroglycerínu pod jazyk). Bolesť by mala veľmi rýchlo ustúpiť (v priebehu niekoľko desiatok sekúnd). Pokiaľ sa tak nestane, je potrebné okamžite zavolať lekársku pomoc, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k akútnemu infarktu myokardu. Lekára je nutné vyhľadať aj vtedy, keď sa zmenil charakter záchvatu (záchvaty sú častejšie, silnejšie, pri menšej záťaži), a je bezpodmienečne nutné podrobiť sa dôkladnému vyšetreniu a následne upraviť liečbu.
Pokiaľ ide o prvý takýto záchvat anginy pectoris, postihnutý musí bezpodmienečne absolvovať komplexné vyšetrenie u lekára, ktoré môže potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na záchvat anginy pectoris.
U lekára
Pri prvej návšteve lekára , vykoná lekár najprv anamnézu. Lekára budú hlavne zaujímať súčasne zdravotné problémy postihnutého, bude sa pýtať na charakter bolestí, či bolesť je pálivá, zvieravá, bodavá, kde sa bolesť prejavuje, kedy a ako často sa objavuje a kedy bolesť zaniká. Bude ho tiež zaujímať, či bolesť je sprevádzaná dušnosťou, kašľom a podobne. Všetky informácie, ktoré lekárovi poviete, sú veľmi dôležité. Určite sa bude pýtať na prekonané ochorenia, akú vykonávate prácu, či fajčíte a aké beriete lieky. Tiež ho budú zaujímať ochorenia, ktoré sa vo vašej rodine vyskytli, hlavne ide o ochorenia srdca, srdcový infarkt, cievnu mozgovú príhodu - mŕtvicu, kŕčové žily - varixy a iné ochorenia srdcovo-cievneho systému.
Po vykonaní anamnézy lekár podrobí postihnutého dôkladnému vyšetreniu, zmeria tlak krvi, popočúva srdce, pľúca, šelesty nad veľkými cievami, prehmatá brucho a skontroluje, či postihnutý nemá opuchnuté nohy. Ďalším vyšetrením bude EKG = elektrokardiograf, ktorého výsledok naznačí, či u postihnutého môže ísť o ischemické ochorenie. Pokiaľ EKG nemá úplne normálne hodnoty, postihnutý sa podrobí záťažovému EKG, ktoré absolvuje na stacionárnom bicykli.
Ďalším vyšetrením bude ECHO = echokardiografia, ide o vyšetrenie ultrazvukom, ktoré ukáže, ako pracuje srdce v kľude a pri záťaži.
V niektorých prípadoch je potrebné ešte vykonať invazívne vyšetrenie - koronarografiu. Výsledok vyšetrenia je veľmi presný a odhalí aj prípadné zúženie vyšetrovaných ciev. V prípade, že zúženie ciev je veľmi závažné, môže sa po koronarografickom vyšetrení vykonať angioplastika = v mieste zúženia cievy sa nafúkne mikrobalónik, ktorý cievu roztiahne. Niekedy je potrebné takéto miesto spevniť a vtedy sa do cievy vkladá „stent“ = kovová výstuž cievy.
Na základe výsledkov vyšetrení doporučí lekár postihnutému liečbu, ktorá sa bude v prvom rade opierať o úpravu životného štýlu (diétne stravovanie, znížená fyzická aktivita).
Liečba
Na liečbu ischemickej choroby srdca a anginy pectoris je mnoho liekov, ktoré ovplyvňujú potiaže spojené s týmto ochorením a bolesťami na hrudníku.
Najznámejším zástupcom týchto liekov sú nitráty, ktoré sa užívajú len pri bolestiach na hrudníku (pokiaľ sa objavujú len zriedkavo) a podávajú sa vo forme tabliet alebo spreja.
Výskyt bolestí ovplyvňujú aj lieky, ktoré sú užívané na liečbu vysokého krvného tlaku = betablokátory a blokátory kalciových kanálov. Betablokátory sú užívané najčastejšie, pretože majú pozitívny vplyv na ochorenie a pacienta s ischemickou chorobou srdca. Znižujú krvný tlak a spomaľujú pulzovú frekvenciu. Pri užívaní betablokátorov musia byť veľmi opatrní aj astmatici, pacienti s nízkym krvným tlakom alebo s pomalou frekvenciou srdca - pulzom srdca, ktorí by betablokátory nemali užívať, avšak o vhodnosti liečby betablokátormi vždy rozhoduje lekár špecialista - kardiológ. Blokátory kalciových kanálov taktiež znižujú krvný tlak a iba niektoré znižujú aj frekvenciu srdca - pulz srdca.
Významnou skupinou užívaných liekov je skupina liekov, ktoré sú nazývané antiangreganciá = lieky, ktoré zamedzujú zhlukovanie krvných doštičiek, vytváranie trombov a následné upchatie ciev. Typickým zástupcom je kyselina acetylosalicylová, ktoré síce neovplyvňuje prípadné bolesti, ale zásadným spôsobom zlepšuje zdravotný stav pacienta - zlepšuje prognózu.
Pokiaľ medikamentózna liečba nestačí na odstránenie existujúcich zdravotných problémov alebo pri veľmi vážnych nálezoch zistených pri koronarografii, je možné vykonať zpriechodnenie postihnutých ciev balónikom a zavedením kovovej výstuže = stentu do cievy, prípadne vykonať premostenie zúženého úseku cievy kardiochirurgickým zákrokom = bypass.
