O KARDIOCHIRURGII
V polovici minulého storočia boli možnosti kardiochirurgie pomerne obmedzené, preto sa vykonávali len operácie vrodených srdcových chýb a operácie len niektorých chýb chlopní. Nové možnosti kardiochirurgie prezentovala prvá transplantácia ľudského srdca, ktorá bola výrazným medzníkom v rozvoji kardiochirurgie. Vykonať tak náročný chirurgický zákrok bolo možné len vďaka zavedeniu mimotelového obehu, pokrokom v oblasti diagnostických metód (koronarografia, echokardiografia), stanovením presných indikačných kritérií, zvládnutím techniky samotných operačných zákrokov, anestézie, ochrany myokardu a dokonalom zvládnutí samotnej pooperačnej starostlivosti. Kardiochirurgia sa zamerala na liečbu ischemickej choroby srdca a jej komplikácií, čo predstavuje až 80% všetkých vykonaných operácií v kardiochirurgii, približne 25% operácií je zameraných na odstránenie chýb chlopní (vrátane implantácii umelých chlopní) a približne 5% operácií je zameraných na operácie hrudnej aorty, vrodené chyby srdca dospelých, transplantácie srdca a ostatné kardiochirurgické výkony. Kardiochirurgia dneška už predstavuje štandartný spôsob liečby srdcových chorôb, ale stále je počet srdcovocievnych ochorení alarmujúco vysoký a je stále najčastejšou príčinou úmrtia ľudí.
MIMOTELOVÝ OBEHVykonávať operácie v oblasti kardiochirurgie by bolo nemožné bez technického zvládnutia mimotelového obehu, ktorý je uskutočňovaný pomocou špeciálnych prístrojov, ktoré zaisťujú okysličovanie krvi a ostatné bezpodmienečne aspekty umožňujúce mimotelový obeh krvi. Základný prístroj sa skladá z rotačného čerpadla, okysličovača, zásobníka krvi, výmenníku tepla a ďalších prídavných zariadení. Pripojenie pacienta na mimotelový obeh sa uskutočňuje štandartným spôsobom, t.j. zavedením arteriálnej kanyly do vzostupnej aorty, prípadne do stehennej tepny (pri aneuryzme, dessekcii vzostupnej aorty a pod.). návrat krvi do srdca sa vykoná cez zásobník krvi pomocou dvojstupňovej kanyly zavedenej v pravej komore a dolnej dutej žile (pri aortálnom bypasse, operácii na aortálnej chlopni). Pri operáciách, kde sa otvára pravá komora a pri operáciách na mitrálnej chlopni, sa vykoná kanylácia oboch dutých žíl. Pred ukončením mimotelového obehu je bezpodmienečne nutné obnoviť pľúcnu ventiláciu pacienta a stimulácia normálneho srdcového rytmu. Po zastavení mimotelového obehu sa sleduje srdcový rytmus, tlak v tepnách, plniace tlaky a v niektorých prípadoch aj meranie výdaja srdca. po stabilizácii krvného obehu je vykonané odpojenie kanýl od tela pacienta. Najčastejšou komplikáciou, spojenou s mimotelovým obehom, je hypotenzia a vzduchová embólia, menej časté sú alergické reakcie s následným znížením ľavostranného pľúcneho tlaku a pravostranným zlyhávaním srdca. U niektorých pacientov, ktorí absolvovali operáciu s mimotelovým obehom, sa môžu vyskytnúť rôzne psychické poruchy, ktoré po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch zaniknú.
ZASTAVENIE SRDCANiektoré operácie srdca sa nedajú vykonať bez zastavenia akcie srdca. Napojením pacienta na mimotelový obeh sa srdce stáva nepracujúcim, ale ešte stále bijúcim. Aby bolo možné vykonať operáciu srdca na nehybnom srdci, musí byť zastavená akcia srdca a musí byť zabezpečená ochrana samotného myokardu. Ochrana myokardu behom samotnej operácie je založená na princípe zníženia spotreby kyslíka myokardu zastavením činnosti srdca, ochladením myokardu a na udržaní zásob ATP na dostatočnej úrovni pre bazálny metabolizmus na čas ischémie (nečinnosti). Na samotnú ochranu myokardu sa najčastejšie používa studená kardioplegická zástava alebo aj kryštalická studená kardioplégia.
KEDY OPEROVAŤRozhodnutie o operácii je vždy výsledkom zhodnotenia klinických problémov pacienta a anatomického nálezu na koronárnom riečišti. O tom koho, kedy a čo operovať, vždy rozhoduje odborný lekár a tím jeho spolupracovníkov-špecialistov. Nie je možné skonštatovať, že operáciou srdca sa dá napraviť alebo zmierniť hocaké postihnutie srdca alebo ciev. K operatívnemu zákroku dôjde až po dôkladnom preskúmaní samotného postihnutia, prehodnotení výsledkov koronarografického vyšetrenia, celkovej schopnosti pacienta absolvovať operáciu a predpokladu úspešnej liečby. Na rozhodnutí sa podieľa celý tím - konzílium.
Kardiochirurgia je zameraná na liečbu ischemickej choroby srdca a jej komplikácií, čo predstavuje až 80% všetkých vykonaných operácií v kardiochirurgii. Ide hlavne o choroby stabilnej angíny pectoris (s koronarografickým nálezom ochorenia), pri ochoreniach s nestabilnou angínou pectoris ide o stavy, kedy sa ešte dá predísť rozvoju aktívneho infarktu myokardu, pri rozvinutom infarkte myokardu sa najprv vykoná katetrizačné ošetrenie a v prípade postihnutia aj ďalších koronárnych tepien sa operácia vykoná s odstupom 4 až 6 týždňov. Výskyt poinfarktovej angíny pectoris je už dostatočná indikácia k včasnému operačnému výkonu.
MOŽNOSTI CHIRURGICKEJ LIEČBYCieľom chirurgickej liečby ischemickej choroby srdca je odstránenie ischémie myokardu obnovením dostatočného prekrvenia srdcového svalu za miestom zúženia alebo uzávery koronárnych tepien pomocou premostenia = aortokoronárny bypass. U veľkej väčšiny chorých, ktorým bol vykonaný bypass, dôjde k odstráneniu alebo výraznému zmierneniu anginóznych problémov, pri pacientoch s menšími anginóznymi problémami operácia zabraňuje rozvoju infarktu myokardu a napomáha zachovať funkciu ľavej komory srdca. Vďaka pokroku v operačnej technike, ochrane myokardu a pooperačnej starostlivosti sa dá povedať, že takmer u každého pacienta s angínou pectoris môže lekár uvažovať o chirurgickej liečbe - operácii. Dnes sa chirurgickým zákrokom dajú liečiť aj o takí pacienti, ktorí majú ťažké postihnutie koronárneho riečišťa (často so zníženou činnosťou ľavej komory srdca), vzrastá počet operácií pre koronárne syndrómy a reoperácií, pacienti s väčším počtom pridružených ochorení, v pokročilom štádiu pľúcneho alebo obličkového ochorenia, cukrovkárov (diabetikov) v štádiu orgánových komplikácií (pri zlyhávaní alebo ochoreniach niektorých orgánov).
RIZIKOVÉ FAKTORYOperačnú úmrtnosť nepriaznivo ovplyvňujú rizikové faktory ako je vek pacienta, akútna operácia indikovaná z dôvodu nestabilnej angíny pectoris, rozvíjajúceho sa akútneho infarktu myokardu, kardiogenného šoku, pri reoperáciách, pri srdcovom zlyhávaní ľavej komory (funkčnosť nižšia ako 25%) a malý telesný povrch.
