______________

 

  

Už z druhej polovice 18.storočia pochádzajú doklady, ktoré potvrdzujú výkon cievnej chirurgie. Za zakladateľa dnešnej cievnej chirurgie je považovaný Carrel, ocenený Nobelovou cenou v roku 1912, ktorý so svojím tímom vypracoval v podstate všetky dnes používané postupy cievnej chirurgie (cievny steh). Výrazný rozvoj cievnej chirurgie bol zaznamenaný v 40. a 50.rokoch 20.storočia, kedy bola vyvinutá cievna protéza (umelá cievna náhrada). Samotný pokrok bol aj dôsledkom rozvoja ostatných medicínskych odborov, hlavne anesteziológie, farmakoterapie a resuscitačnej starostlivosti. Následne vývoj v cievnej chirurgii smeroval k mikrochirurgii, plastickej chirurgii, transplantácií, teda všade tam, kde je nutnosť cievneho spojenia. Súčasná cievna chirurgia umožňuje rekonštrukcie skoro všetkých významných ciev ľudského tela. Cievna chrirurgia je v súčasnosti samostatným nadstavbovým odborom chirurgie.

Prietok cievou pri danom vnútornom priemere je priamo úmerný tlaku krvi a odporu v koncových (periférnych) cievach. V normálnom stave je vnútorný priemer cievy taký, aby umožňoval zvýšenie kľudového prietoku pri poklese koncového odporu v cievach, takže pre kľudový prietok by stačil aj menší vnútorný priemer cievy. Zúženie cievy sa navonok prejaví až pri dosiahnutí zúženia na 75% , t.j 50% pôvodného vnútorného priemeru cievy (platí pre tkanivá a orgány, ktoré napožadujú zvýšené požiadavky pri ich záťaži (mozgové tkanivo). Výrazne sa táto skutočnosť prejaví pri svaloch dolných končatín, kde prietok pri aktivite (rýchlej chôdzi, behu) stúpa a prietočnosť cievy je znížená. V cievach dochádza k ukladaniu krvných častíc a fibrinu v zákutiach ciev, mení sa rýchlosť prúdenia a tým aj veľkosť sily pôsobiacej na stenu tepny. Za zúženým miestom tepny môžu vznikať výdute, poškodzuje sa endotel (vnútorna vrstva tepny) a ľahko dochádza k trombóze alebo k víreniu krvného toku v tepne.Zúženie ciev dolných končatín sa prejavuje bolesťami nôh v kľude a poruchami potencie u mužov. Rizikovými faktormi aterosklerózy je hlavne fajčenie, cukrovka=diabetes mellitus, vysoký krvný tlak=hypertenzia. Pri akútnej forme ischémie dolných končatín môžeme pohľadom pozorovať bledosť pokožky dolných končatín, mramorovanie, pocit chladu, strata aktívnej hybnosti dolných končatín a strata kožnej citlivosti. Pri chronickej ischémii dolných končatín sa ochorenie prejavuje strátou ochlpenia končatín, mrtvolná lesklá pokožka , stráta pigmentácie pokožky dolných končatín, poškodenie nechtov a gangréna. Na dotyk je citeľná znížená teplota pokožky, zvýšená potivosť, hmatom môžeme zistiť strátu pulzu za miestom uzáveru cievy, prípadne pred miestom uzáveru nahmatáme krvný vír.

Diagnostika pomocou angiografie, prípadne ateriografie je v týchto prípadoch neoddeliteľná súčasť vyšetrení, aby bolo čo najpresnejšie určené miesto uzáveru a rozsah zmien, ktoré sa udiali ako dôsledok uzáveru. Tu zaraďujeme akútne tepenné uzávery (embólie a trombózy), rôzne mechanické poškodenia a poranenia , krvácajúce výdute a dissekcie.

Tvorba web stránok: BiznisWeb.sk, Redakčný systém | Prihlásiť

(c) Kardioklub SK