______________

 

  

Pri stárnutí dochádza k zvýšeniu nebezpečia vzniku ochorení postihujúcich tepny. Ich stena hrubne ukladaním cholesterolu a následné zmnoženie vazivového tkaniva a ukladanie minerálnych látok zpôsobuje zníženie pružnosti cievnej steny. Tento proces sa nazýva ateroskleróza a aj keď sa môže vyskytovať v tepnách celého tela, sú oblasti, ktoré sú k poškodeniu obzvlášť náchylné. Hlavným nebezpečím aterosklerózy je zníženie prietoku krve postihnutými úsekmi a možnosť tvorby krvnej zrazeniny v takto zmenených úsekoch ciev.

Vznik aterosklerózy je najpravdepodobnejší u cukrovkárov, ktorí si neudržiavajú a nedostatočne kontrolujú hladinu cukru v krvi. Vážnym rizikovým faktorom je aj vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoká hladina cholesterolu v krvi. Zvýšená hladina cholesterolu a zvýšený krvný tlak sú veľmi častým sprievodným javom u diabetikov – cukrovkárov, preto je bezpodmienečne nutné sledovať, vhodnou životosprávou a liekmi ich upravovať a tým znížiť prípadné postihnutie tepien, srdca a celého obehového systému. Tieto ochorenia môžu byť veľmi závažné a nebezpečné.

 

Krvný tlak je nutný na udržanie dostatočného krvného toku v cievnom riečišti, ale jeho zvýšená hodnota výrazne zvyšuje nebezpečenstvo ochorenia tepien. Zvýšený krvný tlak zvyšuje riziko poškodenia srdca, ochorenia periférnych (okrajových) ciev, zvyšuje riziko vzniku mozgovej mrtvice a poškodenie obličiek. Krvný tlak sa zvyčajne zvyšuje úmerne s vekom človeka, avšak u cukrovkárov je nebezpečenstvo zvýšeného krvného tlaku (hypertenzie) podstatne častejšie. Pre cukrovkárov s diabetom II. stupňa by mal byť krvný tlak na úrovni 140/85 mm Hg, avšak výrazne lepšie je ho udržať na úrovni 130/80 mm Hg. Zvýšený krvný tlak si väčšina ľudí ani neuvedomuje, pretože sa neprejavuje žiadnymi výraznými problémami. Jeho zvýšenú hodnotu je možné zistiť len samotným meraním, ktoré je nutné vykonávať niekoľkokrát denne a počas niekoľkých týždňov. Až tieto výsledky môžu potvrdiť skutočnú hypertenziu, teda zvýšený krvný tlak.

Dodržiavanie zdravého životného štýlu a úprava telesnej hmotnosti sú základom pre prípadné zníženie krvného tlaku. Samozrejmosťou je výrazne znížiť príjem soli a alkoholu, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní krvného tlaku. Pre úspešné zníženie krvného tlaku, prípadne pre jeho liečenie, je bezpodmienečne nutné prestať fajčiť, pretože fajčenie nielen že zvyšuje krvný tlak, ale výrazne zvyšuje riziko ochorenia srdca a celého obehového systému. Liečba liekmi je možná pomocou antihypertenzív – liekov na zníženie krvného tlaku, ale vhodnejšie je sa nespoliehať len na samotné lieky, je potrebné upraviť svoju životosprávu.

Je to tuk v malých čiastočkách, ktorý je nesený krvou spoločne s čiastočkami iných tukov, ktoré krv obsahuje. Týmto tukom sa spoločne hovorí ”lipoproteíny”, avšak existujú rôzne druhy lipoproteinov. Niektoré z nich sa priamo podieľajú na vzniku cievnych ochorení (tzv. zlý cholesterol), iné priamo pôsobia ako ochrana proti týmto ochoreniam (tzv. dobrý cholesterol). Pre správne fungovanie cievneho systému a celého tela je samotný cholesterol bezpodmienečne nutný, ale nadbytočné množststvo ”zlého cholesterolu” sa ukladá na stenách ciev a tým priamo podporuje vznik aterosklerózy. Preto je jedným z najrizikovejších faktorov vzniku srdcových a cievnych ochorení zvýšená hladina práve tohto cholesterolu v krvi. Riziko vzniku aterosklerózy a tým aj ochorenia ciev sa určuje podľa výsledkov vyšetrenia celkovej hladiny cholesterolu, vrátane stanovenia množstva ostatných druhov lipoproteínov v krvi. Ľudia s cukrovkou majú veľmi často zvýšenú hladinu cholesterolu. Zníženie hladiny ”zléh cholesterolu” je možné dosiahnuť správnou životosprávou a zvýšenou konzumáciou jedál s nízkym obsahom cholesterolu. Okrem prirodzenej formy znižovania hladiny cholesterolu v krvi je možná aj medikamentózna (liekova) forma znižovania hladiny tukov v krvi a to pomocou liekov – hypolipidemík.

 

Vencové tepny patria do skupiny so zvýšenou citlivosťou na chorobné zmeny spôsobené zvýšenou hladinou tukov v krvi (aterosklerotické zmeny), pretože práve tieto tepny zásobujú srdcový sval prostredníctvom krvi kyslíkom, ktorý je bezpodmienečne nutný pre správnu a zdravú činnosť srdcového svalu. Ak srdcový sval je nedostatočne zásobovaný kyslíkom z dôvodu obmedzeného prietoku krvi týmito tepnami, dochádza k bolestiam za hrudnou kosťou, ktoré sa nazývajú angina pectoris.

Je to vlastne bolesť prejavujúca sa hlavne pri telesnej záťaži, kedy srdcový sval požaduje zvýšené množstvo kyslíka pre svoju činnosť, často sa však prejavuje aj pri prekonávaní stresových situácií a inej psychickej záťaži. Samotná bolesť sa väčšinou po skončení námahy alebo psychickej záťaže postupne stráca až úplne zanikne. Tieto bolesti bývajú prvými vážnymi varovnými signálmi ochorenia ciev alebo srdca. Pri opakovaných alebo dlhší čas objavujúcich sa bolestiach je bezpodmienečne nutné vyhľadať lekársku pomoc, pretože to je jediná cesta k záchrane svojho života. Angina pectoris môže byť liečena liekmi (medikamentózne) alebo je tiež možná chirurgická liečba neinvazívnou alebo invazívnou formou. U ľudí trpiacich cukrovkou sa nebezpečenstvo ochorenia vencových tepien zvyšuje už pri nedostatočnej kontrole hladiny cukru v krvi človeka, pri zvýšenom krvnom tlaku alebo pri vysokej hladine cholesterolu v krvi.

Ak sa v zúženej vencovej tepne vytvorí krvná zrazenina, môže spôsobiť úplne uzavretie tejto tepny, čím zabráni prietoku krvi s náväzným nedokrvením srdcového svalu a vzniku akútneho nedostatku kyslíka v srdci. Táto skutočnosť náväzne zapríčini odumretie nedokrvenej časti srdca a spôsobí stav, ktorý nazývame srdcový infarkt. Medzi príznaky ohlasujúce vznik infarktového stavu patria neutíchajúca zvierava bolesť na hrudi, výrazné potenie sa, nevoľnosť – pocit nutkania na zvracanie, nedostatok vzduchu – dušnosť, prípadne aj čiastočnú alebo úplnú strátu vedomia. Ľudia s tkýmito príznakmi, teda s podozrením na srdcový infarkt, musia byť v čo najkratšom čase odborne ošetrení a životne dôležitá je hospitalizácia takéhoto človeka. Nemiestne podceňovanie príznakov a zbytočné prekonávanie bolestí je najúspešnejšou cestou ako opustiť tento svet. Pri rýchlej pomoci poskytnutej rýchlou záchrannou zdravotnou službou, včasnej hospitalizácii a použití modernej intenzívnej lekárskej starostlivosti je šanca prežiť srdcový infarkt pomerne vysoká. Po prekonaní srdcového infarktu je nutné užívať lieky podporujúce činnosť poškodeného srdca, často je nutný neinvazívny zákrok priamo na srdci alebo aj kardiochirurgický zákrok.

Vencové tepny sa nenachádzajú len na srdci, ale aj na iných miestach ľudského tela a všade tam môžu byť postihnuté aterosklerózou. Pomerne časté je ochorenie tepien zásobujúcich mozog. Nedostatok kyslíku v mozgu môže spôsobiť prechodné poškodenie mozgu, v horšom prípade aj trvalé čiastočné alebo trvalé poškodenie samotného mozgu.

Dôsledkom aterosklerózy vencových tepien mozgu je aj cievna mozgová príhoda, ktorú ľudia častejšie poznajú ako mozgovú mrtvicu. Samotné prejavy mozgovej mrtvice môžu mať rôznu podobu, čo je podmienené miestom, ktorá časť mozgového tkaniva bola postihnutá priamo nedostatkom kyslíka zapríčineného nepriechodnosťou vencovej tepny mozgu. U ľudí so zvýšeným krvným tlakom je výskyt cievnej mozgovej príhody častejší ako u ľudí s normálnym krvným tlakom. Cievna mozgova príhoda môže zasiahnuť aj ďalšie orgány ľudského tela, zasiahnuť telesné funkcie s rôznou závažnosťou postihnutia až po úplne ochrnutie. V mnohých prípadoch sa podarilo rehabilitáciou postihnuté funkcie ľudského tela nahradiť, ale poškodenie mozgu má v drvivej väčšine trvalé následky a mozgová mrtvica môže skončiť aj smrťou.

Veľké tepny zásobujúce svalstvo dolných končatín sú tiež veľmi často postihnuté aterosklerózou. Ochorenie je zapríčinené nedostatočným krvným zásobením lýtkových svalov, ktoré sa prejavuje bolesťami lýtok a výraznejším znížením vzdialenosti, ktorú chorý dokáže bez zastavenia bezbolestne prejsť. Počas zastavenia, sa lýtkové svaly opätovne aspoň čiastočne prekrvia a bolesť postupne zaniká. Ťažšie stavy ochorenia si vyžadujú stále častejšie zastavenia, bolesti mávajú charakter záchvatov. tieto záchvatové bolesti sa nazývajú ”intermitentné klaudikácie”. Ľudia s cukrovkou si musia bezpodmienečne kontrolovať hladinu cukru v krvi, pretože práve jeho prísna kontrola dramaticky znižuje riziko vzniku tohto ochorenia a s ním súvisiacich komlikácií. Pri dlhotrvajúcom nedostatočnom krvnom zásobení dolných končatín, zapríčinenom ochorením periférnych ciev, môže dôjsť až k odumretiu končatiny a je bezpodmienečne nutné vykonať chirurgický zákrok – amputáciu. Liečenie ochorenia periférnych ciev je väčšinou zložené z medikamentóznej liečby – liekmi a rehabilitačnej liečby (špeciálne rehabilitačné programi).

Ako kŕčové žily označujeme vakovité rozšírenie steny podkožných žíl, ktoré bývajú stočené, vystupujú nad úroveň kože a obyčajne majú tmavomodrú až šedomodrú farbu. Najčastejšie sa vyskytujú na predkoleniach a bežne sa prejavujú ako kozmetická chyba. Neskôr je to pocit bolesti v lýtkach, pocit ťažkých, unavených nôh, ktorý prechádza do kŕčov v lýtkach. Príčiny vzniku kŕčových žíl sú rôzne, ale najčastejšie ide o dedičnú oslabenosť žilovej steny, obezitu človeka, u žien sú to stavy počas a po tehotenstve, ale aj zamestnania vyžadujúce dlhé státie na nohách. Zo zdravotníckych príčin ide najčastejšie o trombózu a poškodenie chlopní v hlbokých žilách dolných končatín. Vyšetrenie sa vykoná Dopplerovskou ultrasonografiou (zistenie prietoku krvi cievou) alebo Flebografiou (zobrazenie žíl pomocou kontrastnej látky), ktoré s pomerne veľkou presnosťou určia stupeň ochorenia. U ľudí, ktorí majú predpoklad vzniku tohto ochorenia je vhodné nosenie komresných pančúch, vyhýbať sa dlhému státiu a pri sedení vyložiť nohy vyššie ako pánev. Veľmi účinné je rehabilitačné cvičenie, plávanie, bicyklovanie, rekreačná turistika a oddychová chôdza. Fajčenie je jedným z negatívnych javov, ktoré výrazne znehodnocujú prevenciu a liečbukŕčových žíl. Liečenie menších varixov sa dá liečiť injekčne, nastriekaním sklerotizujúceho roztoku, ktorý vyvolá v žile kontrolovaný zápal a podporí tvorbu väzivového tkaniva, čím sa žila uzavrie. Ďalšou možnosťou liečby je chirurgická operácia – stripping – do žily sa zasunie katéter.

Okrem ochorení veľkých a silných ciev veľmi často dochádza aj k ochoreniam malých krvných ciev a vlásočníc. Ochorenie má v podstate rovnaké dôsledky ako ochorenia veľkých tepien a ciev. Výrazne vyššie riziko ochorenia malých krvných ciev a vlásočníc je u ľudí s cukrovkou, ktorí sú veľmi rizikovou skupinou. Ochorenie malých ciev a vlasočníc sa zdá byť na prvý pohľad málo nebezpečné, dokonca až všeobecne podceňované. Najčastejšími dôsledkami tohto ochorenia je poškodenie obličiek, poškodenie nervov a nervovej sústavy, poškodenie zraku a samotného oka, zhoršená kvalita chrupu, zubov a poškodenia ďasien.

 

Tvorba web stránok: BiznisWeb.sk, Redakčný systém | Prihlásiť

(c) Kardioklub SK