HYPERTENZIA - VYSOKÝ KRVNÝ TLAK
Hypertenzia je chorobný stav, ktorý je rizikovým faktorom poškodenia orgánov a orgánových systémov (mozog, obličky, srdcovocievny systém atď.), ale hlavne zapríčiňuje trvalé poškodenie srdcovo-cievneho systému a môže sa skončiť smrťou.
Primárna hypertenzia (esenciálna) je taká, pri ktorej príčina vysokého krvného tlaku sa nedá s určitosťou zistiť, pravdepodobne za ňu zodpovedá genetická dispozícia, znásobená zlou životosprávou.
Sekundárna hypertenzia (symptomatická) je priamo podporovaná ochoreniami obličiek (akútne a chronické zápaly, skleróza obličkovej tepny), ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy), ochorenia nervového systému (mozgové nádory, zápaly mozgu), komplikovane prebiehajúce tehotenstvo (gestóza), ako i dlhodobé užívanie niektorých liekov (hormonálne antikonceptíva, kortikoidy).
Zo začiatku pacient nepociťuje žiadne veľké ťažkosti ani bolesti. Čím skôr sa podchytí, tým menšie škody napácha na cievnom systéme.
Najväčšie problémy s vysokým krvným tlakom nastávajú približne okolo päťdesiateho roku života. Ženy sú na tom najprv lepšie, lebo až do klimaktéria ich čiastočne chránia hormóny. Potom sa už riziko vyrovnáva mužom, ba po päťdesiatke stúpa tlak rýchlejšie ženám ako mužom. Ľuďom s dedičnou dispozíciou začne stúpať vekom.
Hypertenzia sa diagnostikuje počas šiestich meraní krvného tlaku, ktorý musí byť vyšší ako 140/90 mmHg, vtedy môžeme pacienta definovať ako hypertonika.. Ideálne hodnoty krvného tlaku sú do 120/80 mmHg. Ešte síce normálne, ale už nie optimálne sú hodnoty medzi 120 až 135 mmHg. Keď sa krvný tlak blíži k hodnote 140/90 mmHg, vzniká už kardiovaskulárne riziko, ktoré narastá už aj pri nižších hodnotách krvného tlaku, ak pacient fajčí, má zlú životosprávu, zvýšenú hladinu cholesterolu či cukrovku.
Na zníženie vysokého tlaku sú skupiny liekov, ktoré rozširujú a uvoľňujú prietok krvi v artériách, ďalšie zvyšujú obsah solí v moči, blokátory zasa pôsobia na nervový systém a vylučovanie adrenalínu. Niektoré medikamenty spomaľujú srdcovú frekvenciu, iné uvoľňujú napätie v cievach. Existujú aj také, ktoré ovplyvňujú tlak cez špecifické enzýmy a blokátory, vďaka ktorým si cievy odpočinú.
Hypertonik nepociťuje žiadne ťažkosti. Za bolesti hlavy či závrat u starších ľudí nie je zodpovedný samotný krvný tlak, ale nedostatočné prekrvenie mozgu. Ťažký dych je prejavom zlyhávania srdca a bolesti v hrudi súvisia s ischemickou chorobou srdca. Výrazné ťažkosti nastávajú až pri vyšších stupňoch hypertenzie.
Horný tlak - ktorý je v obehu v čase srdcovej kontrakcie – systoly, keď srdce vypudzuje krv do obehu, nazývame tlak systolický.
Potom tlak klesá a maximálny pokles dosiahne, keď je srdcový sval ochabnutý a srdcové komory sa opäť plnia krvou.
Dolný tlak nastáva práve v tomto momente a nazývame ho diastolický tlak.
Pulzný tlak je rozdiel medzi diastolickým a systolickým tlakom. Ak je rozdiel tlakov malý, šetria sa cievy a srdce. Problém s pulzným tlakom majú najmä starší ľudia. Starý človek môže mať napríklad krvný tlak 160/60 mmHg, pulzný tlak je sto, čo už naznačuje väčšie riziko cievnych ochorení.
Krvný tlak nemá stálu hodnotu a počas dňa značne kolíše. Ráno je u niektorých ľudí hodnota vyššia, potom v priebehu dňa trochu klesá, k večeru sa zvyšuje a v noci je tlak najnižší.
Veľmi dôležitou zložkou merania krvného tlaku je pulz. Rýchly pulz zhoršuje výživu srdca a ak sa k tomu pridajú problémy s tlakom, cievny systém sa opotrebuje skôr a je vystavený vyššiemu riziku poškodenia..
Stres je ďalším z rizikových faktorov, ktorý ovplyvňuje vysoký krvný tlak. Pri práci nám hrozia najmä chvíľkové zvýšenia krvného tlaku. Samotný stres môže byť príčinou zvýšenia krvného tlaku, ak by sa dlhodobo opakoval.
Liečba hypertenzie
Hlavným cieľom liečby hypertenzie je zníženie chorobnosti a úmrtnosti na závažné následky tohto chorobného stavu (mozgové krvácanie, zlyhanie srdca, infarkt myokardu, zlyhanie obličiek) .
Liečba môže byť len nefarmakologická, alebo len farmakologická a najčastejšie sa používa kombinovaná liečba.
Nefarmakologická liečba vyžaduje úpravu životosprávy so zameraním na :
zníženie príjmu sodíka v strave
primeraná fyzická aktivita
zníženie telesnej hmotnosti
vylúčenie fajčenia a limitovaná konzumácia alkoholu
zníženie príjmu potravy s vysokým obsahom cholesterolu
Farmakologická liečba je uskutočňovaná podávaním predpísaného množstva liekov s rôznym efektom :
- diuretiká (látky s odvodňujúcim účinkom na organizmus), napr. hydrochlortiazid, furosemid, amilorid, spironolakton
- blokátory adrenergných receptorov (látky znižujúce aktivitu sympatikového systému). Delia sa na skupiny /centrálne pôsobiacich látok/, napr. metyldopam, klonidín a látok označovaných ako /alfa blokátory//,/ napr. prazosin, fentolamín a /beta blokátory//,/ napr. metoprolol, pindolol, atenolol, bisoprolol, propanolol a iné
- vazodilatanciá (látky rozširujúce cievy), ktoré sa delia na skupinu /účinkujúca priamo na steny ciev,/ napr. minoxidil, hydralazin, a na /skupinu antagonistov kalciových kanálov/, napr. nifedipin, isradipin, amlodipin, verapamil, dilthiazem (Diacordin Léčiva), ktoré je možné podávať i v retardovaných formách. Ich výhodou je udržiavanie účinnej hladiny lieku viac ako 12 hodín pri užití iba jednej tablety denne (Diacordin 120 retard Léčiva)
- ACE inhibítory (látky znižujúce spätné vstrebávanie sodíka v obličkách),napr. captopril, enalapril, trandolapril
- blokátory receptorov angiotenzínu II, napr. valsartan, losartan.
Rady pre pacientov
Za normálny krvný tlak sa považuje systolický tlak (t.j.horný) pod 140 a diastolický tlak (t.j.spodný) pod 90 mmHg (podľa WHO).
Pri ľahkej hypertenzii sa hodnoty krvného tlaku pohybujú v rozmedzí 140-160 mmHg systolického a 90-100 mmHg diastolického krvného tlaku.
Po zistení hypertenzie sú dôležité podrobné vyšetrenia na vylúčenie sekundárnej arteriálnej hypertenzie zapríčinenej ochorením iných orgánov (obličky, štítna žľaza a iné). Zvýšenie krvného tlaku môže byť podmienené aj emocionálnym stresom. V takom prípade je potrebné eliminovať vyvolávajúcu príčinu, alebo požívať krátkodobo lieky znižujúce psychické napätie, vhodná je i psychoterapia pod vedením klinického psychológa. Závisť, hnev, strach a stres zvyšujú hodnoty krvného tlaku. V liečbe hraničnej alebo miernej hypertenzie sa používajú dietetické opatrenia (zníženie príjmu soli, živočíšnych tukov a mliečnych výrobkov), vyhýbanie sa stresu, redukcia hmotnosti, fyzická aktivita (najmä chôdza a beh), dôležité je obmedziť príjem alkoholu – maximálne 1 pohár (2 dcl vína) a 1 pohár (0,5 l) piva denne. Vhodné je zvýšiť podiel rastlinnej potravy a draslíka. Z liečivých bylín sa osvedčili čaje s Imelom a Hlohom, cesnak a ďalšie. Medovka lekárska a Ľubovník bodkovaný sa používajú na zníženie psychického napätia. Dôležité je meranie krvného tlaku doma, podľa potreby i niekoľkokrát denne, za tých istých podmienok, a následná úprava liečby podľa nameraných hodnôt. V prípade kolísania hodnôt krvného tlaku sa môže realizovať v indikovaných prípadoch monitorovanie krvného tlaku počas 24 hodín. Hraničná a mierna hypertenzia sa dá často liečiť len zmenou životosprávy a dietetickými opatreniami.
