V porovnaní ustanovení § 420a a §421a občianskeho zákonníka je nepochybné, že tieto dve ustanovenia sa do istej miery prekrývajú, resp. že § 420a zahŕňa i prípad zodpovednosti podľa § 421a, ak škoda vznikla vecou použitou pri prevádzkovou činnosťou.
Avšak zodpovednosť v zmysle § 421a občianskeho zákonníka dopadá na každého, kto použije vec, a dôjde následkom okolností majúcich pôvod v povahe tejto veci k vzniku škody, zatiaľ čo subjektom zodpovednosti podľa § 420a môže byť iba podnikateľ a táto zodpovednosť sa vzťahuje na širšie spektrum škôd než vzniknutých iba okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe veci. V dôsledku širšieho záberu ustanovení o škode spôsobenej prevádzkovou činnosťou zákon umožňuje škodcovi zbaviť sa zodpovednosti, čo naopak vylučuje v prípade zodpovednosti podľa § 421a občianskeho zákonníka.
Ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa použije aj v prípadoch, kedy nebude možné aplikovať právnu úpravu niektorého z prípadov osobitnej zodpovednosti (§421 a nasl. Občianskeho zákonníka). Toto ustanovenie bolo prevzaté z pôvodného znenia § 238, ktoré bolo pôvodne zaradené v časti o zodpovednosti pri službách. Novelizáciou Občianskeho zákonníka v roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.) bolo toto ustanovenie presunuté do časti o zodpovednosti za škodu ako jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, kde vlastne patrí. Oproti pôvodnému zneniu § 238 sú však v znení § 421a dve podstatné zmeny.
Prvou zmenou je to, že pôvodné znenie sa vzťahovalo výlučne len na zodpovednosť organizácie, terajšie znenie sa vzťahuje na každého. Druhá zmena spočíva v tom, že došlo k rozšíreniu pôvodného znenia o druhý odsek, podľa ktorého sa zodpovednosť podľa odseku 1 vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a biologických služieb. To sa síce v praxi uznávalo už predtým, avšak teraz je to už výslovne upravené novým ustanovením. Ustanovenie odseku 1 je špeciálnym ustanovením k § 421, pretože aj tento prípad zodpovednosti vzniká len v súvislosti s plnením určitého záväzku. Pôsobí však širšie, pretože neobmedzuje zodpovednosť len na prípad, keď bola prevzatá vec, ktorá má byť predmetom záväzku ako pri § 421, ale okrem prípadov prevzatia veci sa vzťahuje aj na širší okruh záväzkových vzťahov, pri ktorých nedochádza k odovzdaniu veci (napr. pri rôznych skúškach vykonávaných meracími alebo diagnostickými prístrojmi použitými v rámci záväzkového vzťahu na skúšanie veci alebo skúmanie zdravia človeka).
Aj zodpovednosť za škodu podľa § 421a je podobne ako zodpovednosť za škodu podľa § 421 objektívna. Na rozdiel od § 421 v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zákon nepripúšťa žiaden liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti sa zodpovednostný subjekt nemôže zbaviť. Subjektom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba toto ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci.
Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku, a škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu. V takomto prípade treba na zodpovednosť za škodu aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
V ustanovení odseku 2 sa výslovne upravuje, konkrétne na ktoré služby treba odsek 1 aplikovať. Ide o zdravotnícke, sociálne, veterinárne a iné biologické služby, pri poskytovaní ktorých sa často používajú rôzne prístroje a veci. Zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci použitej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je daná i v prípade, ak v súvislosti s podaním liečiva alebo v súvislosti s použitím prístroja alebo nástroja prišlo k vzniku škody vyvolaním vedľajšieho účinku, o ktorom nie je známe, že k nemu môže dôjsť. V tomto kontexte sa zdá byť veľmi vhodným konkrétna citácia judikátov :
R9/1977 :
Zdravotnícka organizácia zodpovedá v zmysle ustanovenia §421a občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého prístroja, nástroja, lieku alebo inej veci použitej pri poskytovaní zdravotnej straostlivosti, a to tiež v prípadoch vedľajších účinkov, ktoré majú za následok vznik škody, o ktorých nebolo zdravotníckej organizácii známe, že k nim prichádza.
Rc 4/1992 :
Ak je vyvolávajúcim mechanizmom poškodenia zdravia (príčinou vzniku škody) vpich injekčnou ihlou pri odbere krvi, ide o zodpovednosť podľa §421a občianskeho zákonníka, pretože príčina spočíva v povahe prístroja.
Je nesporné, že navrhovateľke bola uskutočňovaná zdravotnícka služba, ktorej sa uvedené ustanovenie vzťahuje. Práve pri výkone zdravotnej služby, pri odbere krvi, konkrétne pri vpichu ostrou ihlou prišlo k poruche na zdraví navrhovateľky a príčinou poruchy bol jednoznačne práve vpich ostrou ihlou. Znalec uzatvára, že porucha vznikla reflexným mechanizmom, základným vyvolávajúcim mechanizmom poruchy bol vpich ihlou. Príčina vzniku škody teda spočíva v povahe použitého prístroja –ostrej injekčnej ihly, ktorá je pri použití spôsobilá vyvolať takýto škodný následok, aj keď len pri určitej dispozícii pacienta.
Autor Mgr. Lukáš Peško dáva súhlas so zverejnením textu.
