______________

 

  

Ľudstvo stojí pred hľadaním prijateľného prispôsobenia sa nezmeniteľnému zákonu prírody. K pochopeniu tejto nevyhnutnosti prispelo štúdium zmien zdravotného stavu u jedincov, ktorí trpeli veľkými zdravotnými problémami a zbavili sa ich až po prijatí zmien životného štýlu, ktoré viedli k sníženiu hladiny homocysteinu v ich krvi. Vďaka ním dnes vieme, že bolesti hlavy, ľahká unaviteľnosť a malátnosť, nervozita, depresie, bolesti v krčnej oblasti alebo bedernej chrbtici, bolesti kĺbbov, šliach a väzov, poruchy spánku, poruchy trávenia, žlčníkové problémy, nadváha, kolísavé zvyšovánie krvného tlaku, vznik varixov, hemoroidov a ďalšie príznaky sú varovným signálom oznamujúcim zvyšovanie hladiny homocysteinu. Významným upozornením je tiež zmena výrazu tváre s rýchlou tvorbou vrások. Sú to známky deštruktívneho pôsobenia homocysteinu na väzivové vlákna spevňujúce kožu. Preto mají investice do kosmetických prostriedkov a procedúr bez zásahu do látkovej premeny homocysteinu len krátky efekt. Závažné je, že okrem viditeľných nepríjemností prebiehajú v postihnutom tele pod vplyvom homocysteinu ďalšie skryté procesy, ktoré sú prípravou na vážnejšie poškodenie zdravia a môžu ohroziť aj život človeka. Sú to jednak vnútrobunkové zmeny, ktoré vyúsťujú do vzniku nádorového ochorenia, a tiež ateroskleróza tepien končiaca mozgovou príhodou alebo infarktom. Prítomnosť ohrozenia silne naznačuje obezita sústredená v oblasti pásu a hýžďov. Ide nie len o estetický defekt, ktorý kazí ženský pôvab a mužský vzhľad, ale hlavne o známku dispozície k vážnej poruche látkovej premeny homocysteinu, ktorá býva pre svojho nositeľa často osudová. Homocystein je príčinou mnohých civilizačných chorôb, infarktu a ďalších cievnych ochorení, ale aj rôznych nádorov, predčasného stárnutia, zápalových revmatických ochorení kĺbov, predčasných pôrodov a potratov a niekterých vrodených vývojových vád nervového systému novorozencov, depresie, demencie vrátane Alzheimerovej choroby a chronického únavového syndromu. Stále prebieha výskum, či táto toxická látka nespôsobuje aj vznik niektorých ekzémov, kožné alergie a prieduškoú astmu. Očakáva sa, že ďalší výskum potvrdí súvislosť s nárastom civilizačných chorôb v posledných päťdesiatich rokoch minulého stročia a že výskum objasní aj vznik ďalších chorbných javov.

Homocystein, ktorý lekári nachádzajú v krvi pacientov s vymenovanými stavmi, vzniká ako medzičlánok v dôležitom biochemickom cykle ľudského vnútrobunkového metabolismu, ktorého úlohou je dodávať pre chemické procesy v bunkách nenahraditeľné súčiastky, podmieňujúce udržanie života. Životnosť častíc homocysteinu je pri správnej funkcii cyklu veľmi krátka. Pri poruche tejto zložky metabolismu sa homocystein v bunkách hromadí, prechádza do krvi a začne vyvolávať uvedené poškodenia. Na to je vybavený veľkou toxicitou, chemickou agresivitou a premenlivosťou na dcérske produkty podobných vlastností. Zdravotné problémy civilizovanej časti ľudstva vznikajú preto, že biochemický cyklus, v ktorom homocystein vzniká, je starší ako ľudstvo samé a vznikol pre úplne iné podmienky života, v akých žijeme dnes. Chemický cyklus premien homocysteinu je spoločný všetkým cicavcom, a musel teda vzniknúť o miliony rokov skôr ako ľudský rod. Riadenie tohoto cyklu je pevne geneticky zakódované a vďaka svojemu veku nemá schopnosť prispôsobenia sa novodobým nárokom, ktoré se na neho pokúšame klásť.

Tisícročné zmeny v stravovaní človeka sa vystupňovali hlavne v posledných desaťročiach výrazným zvýšením podielu živočišných bielkovín, z ktorých samotný homocystein vzniká, a poklesom príjmu troch vitamínov – B6, kyseliny listovej a B12, které podmieňujú výkonnosť systémov zaisťujúcich jeho premenu na neškodnú látku. Preto dnes vzniká v metabolizme homocysteinu trvalá porucha, ktorá sa stupňuje s vekom a má podobu chronickej, väčšinou prehĺubujúcej sa intoxikácie organismu. Tá sa prejavuje navonok chorobami, ktorých príčinu sme do včerajška nechápali. V tom je všeobecný princíp vzniku civilizačných chorôb.

 

Homocystein, ktorý lekári nachádzajú v krvi pacientov vzniká ako medzičlánok v dôležitom biochemickom cykle ľudského vnútrobunkového metabolizmu, ktorého úlohou je dodávať pre chemické procesy v bunkách nenahraditeľné súčiastky, podmieňujúce udržanie života. Životnosť častíc homocysteinu je pri správnej funkcii cyklu veľmi krátka. Pri poruche tejto zložky metabolizmu sa homocystein v bunkách hromadí, prechádza do krvi a začne vyvolávať uvedené poškodenia. Na to je vybavený veľkou toxicitou, chemickou agresivitou a premenlivosťou na dcérske produkty podobných vlastností. Zdravotné problémy civilizovanej časti ľudstva vznikajú preto, že biochemický cyklus, v ktorom homocystein vzniká, je starší ako ľudstvo samé a vznikol pre úplne iné podmienky života, v akých žijeme dnes. Chemický cyklus premien homocysteinu je spoločný všetkým cicavcom, a musel teda vzniknúť o milióny rokov skôr ako ľudský rod. Riadenie tohoto cyklu je pevne geneticky zakódované a vďaka svojmu veku nemá schopnosť prispôsobenia sa novodobým nárokom, ktoré sa na neho pokúšame klásť.

Tisícročné zmeny v stravovaní človeka sa vystupňovali hlavne v posledných desaťročiach výrazným zvýšením podielu živočíšnych bielkovín, z ktorých samotný homocystein vzniká, a poklesom príjmu troch vitamínov – B6, kyseliny listovej a B12, ktoré podmieňujú výkonnosť systémov zaisťujúcich jeho premenu na neškodnú látku. Preto dnes vzniká v metabolizme homocysteinu trvalá porucha, ktorá sa stupňuje s vekom a má podobu chronickej, väčšinou prehĺbujúcej sa intoxikácie organizmu. Tá sa prejavuje navonok chorobami, ktorých príčinu sme do včerajška nechápali. V tom je všeobecný princíp vzniku civilizačných chorôb.

Homocystein je aminokyselina vznikajúca štiepením bielkovín a jeho vysoká hladina v krvnej plazme je jeden z novoobjavených rizikových faktorov vzniku srdcovo-cievnych ochorení. To, že riziko niektorých chorôb sa zvyšuje úmerne koncentrácii homocysteinu v krvnej plazme, je objav amerického lekára a bádateľa doktora Kilmera McCullyho. Práce doktora McCullyho sa začali objavovať koncom 60. rokov a presadili sa koncom 90. rokov v USA. O tento objav neprejavili záujem veľké farmaceutické firmy, a tak ostal homocystein v zabudnutý, aj keď odstraňovanie nadbytočného množstva homocysteinu z tela nevyžaduje žiadnu špičkovú technológiu a nestojí ani veľa peňazí. Liečenie i účinná prevencia sú dostupné všetkým, pretože vysoká hladina sa zníži konzumáciou vitamínov skupiny B a kyseliny listovej, ktoré sa podieľajú na premene homocysteinu na neškodnú aminokyselinu methionín. Vysoká hladina aminokyseliny homocystein svojou agresivitou pravdepodobne poškodzuje cievy, a preto zapríčiňuje ischemickú chorobu srdca, náhlu cievnu príhodu, zvyšuje riziko kôrnatenia tepien čo má priamu súvislosť s nedostatočným prekrvením srdcového svalu a následne s infarktom. Bolo zistené, že zvýšený homocystein majú hlavne fajčiari a majú aj nízke hodnoty vitamínov skupiny B. Neriziková hodnota hladiny homocysteinu bola stanovená na menej ako 10 –12 mikromolov v jednom litri krvi. Prekročenie tejto hodnoty má nebezpečné následky, lebo zvyšuje riziko infarktu až trojnásobne. Kyselina listová je schopná hladinu homocysteinu pomerne rýchlo a ľahko znormalizovať, a tak na rozdiel od cholesterolu, ktorý nie je až také jednoduché znížiť, odstráni zvýšené riziko infarktu. Kyselina listová patriaca do skupiny vitamínov B je tou látkou, ktorá je prítomná prakticky vo všetkých druhoch potravín. V ľudskom tele jej býva ale nedostatok a pri jej nedostatku je porušené udržiavanie vhodnej koncentrácie aminokyseliny homocysteinu. Kyselina listová sa nachádza v mnohých druhoch zeleniny a ovocia. Ale aj napriek tomu sa v našom tele vyskytuje nedostatočne, keďže naše telo jej požaduje denne až 200 mg.

Dôvodom nedostatku kyseliny listovej je jej nedostatočný príjem potravou, alebo jej odbúravanie alkoholom, antikoncepčnými tabletami, niektorými liekmi, ako sú spasmolytiká, sulfonamidy, antiepileptiká, antituberkulotiká, ale aj veľkými dávkami vitamínu C. Kyselina listová je citlivá na svetlo a tepelné extrémy, ku ktorým patrí dlhé skladovanie v chladničke i tepelná úprava potravín. Najviac vitamínov skupiny B, teda aj kyseliny listovej, ktorá sa označuje aj ako B9, sa nachádza v živočíšnych potravinách, a to v pečeni. Pečeň ako čistička tela však zároveň obsahuje mnohé toxické látky, preto sa na konzumáciu neodporúča. Veľa jej majú obilné klíčky, brokolica, karfiol, citrusové ovocie, špenát, strukoviny, listová zelenina, paradajky, šampiňóny. Ak ide o ľudí z ohrozených skupín, možno si ju dopĺňať aj potravinovými doplnkami. Následkom pomerne častej genetickej anomálie, ktorú má podľa doktora McCullyho jeden človek z ôsmich, organizmus zle spracováva prijatú kyselinu listovú a tento človek má preto sklon k srdcovo-cievnym a iným chorobám.

Prevencia je jednoduchá, v prípade genetickej anomálie je nutné zvýšiť príjem vitamínov B9, B12 a B6, v ostatných prípadoch upraviť stravovacie návyky a samotné zloženie potravy.

Prevencia a liečenie kardiovaskulárnych chorôb sa v budúcnosti môže dostať vo veľkej miere do sféry pôsobnosti praktických lekárov. Z prevencie ani liečby sa však určite nevynechá teraz platné odporúčanie zdravej, vyváženej stravy s nízkym obsahom tukov, ako aj pravidelného telesného cvičenia.

Je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sa homocystein bude zisťovať v krvi pacientov tak bežne ako cholesterol. Sústavný vzostup ochorení kardiovaskulárneho systému a srdca zapríčiňuje aj vysokú úmrtnosť na toto ochorenie. Tento vzostup je zapríčinený obohacovaním našej stravy o zdroje homocysteinu a cholesterolu, takže prevencia je zameraná hlavne na zmenu životného štýlu a tým aj na zmenu stravovacích návykov.

Tvorba web stránok: BiznisWeb.sk, Redakčný systém | Prihlásiť

(c) Kardioklub SK