Druhy tradičných prípravkov z rastlín
Medzi bylinkovými čajmi obvykle rozlišujeme čaje pripravené z jednej drogy a čajové zmesi, ktoré pozostávajú z vhodne narezaných rastlinných drog. Čaje a čajové zmesi nám slúžia na prípravu odvarov, nálevov alebo výluhov (macerátov).
Tinktúry sú výťažky drog, ktoré obyčajne získavame pomocou roztokov etanolu rôznej koncentrácie. Pomer drogy a extrakčného činidla je najčastejšie 1:5 alebo 1:10. Za tinktúry považujeme aj roztoky suchých výťažkov v etanole.
Tekuté výťažky môžeme považovať za veľmi koncentrované tinktúry, najčastejšie sú droga a extrakčné činidlo (etanol alebo zmes vody a etanolu) v rovnakom pomere.
Suché výťažky sú tuhé prípravky, ktoré získame odparením extrakčnej tekutiny. Obsah vody v nich neprekračuje 5%.
Biochemické pozadie
Výsledkom metabolickej aktivity všetkých rastlín je syntéza organických zlúčenín. Biosyntetické dráhy dávajú vzniknúť dvom hlavným triedam látok:
Látky primárneho metabolizmu – sú všadeprítomné v rastlinnej ríši, ich tvorba je nevyhnutná pre život rastliny: cukry, aminokyseliny v proteínoch, zložky nukleových kyselín, zelené farbivo chlorofyl a tuky.
Látky sekundárneho metabolizmu – počet dosiaľ známych sekundárnych metabolitov už prekročil stotisíc, rastliny majú takmer neobmedzenú schopnosť ich tvorby. Sú charakteristické len pre určité rody či druhy a ich význam v rastline nie je jednoznačný. Zdá sa, že druhy produkujúce tieto látky majú v danom prostredí určitú výhodu voči iným druhom. Jedovaté látky majú rastlinu ochrániť pred mikroorganizmami, hmyzom a bylinožravcami, úlohou iných látok je lákať opeľovače. Niektoré z týchto látok majú (vo vhodnom množstve) terapeutický účinok aj na človeka. Ich tvorba a ukladanie prebieha spravidla v určitom rastlinnom orgáne (koreň, podzemok, list), ktorý sa ďalej konzervuje (najčastejšie sušením) a vzniká rastlinná droga. Z nej sa rôznymi postupmi získavajú účinné látky.
Tri hlavné triedy sekundárnych metabolitov: terpenoidy (prchavé látky spôsobujúce vôňu rastlín, zložky esenciálnych olejov, živice, farbivá), alkaloidy a ďalšie dusíkaté látky (mnohé veľmi účinné zlúčeniny – atropín, morfín, kofeín, kodeín, kys. lysergová) a zlúčeniny fenolického charakteru (flavonoidy, rastlinné pigmenty, triesloviny).
Medzi bylinkovými čajmi obvykle rozlišujeme čaje pripravené z jednej drogy a čajové zmesi, ktoré pozostávajú z vhodne narezaných rastlinných drog. Čaje a čajové zmesi nám slúžia na prípravu odvarov, nálevov alebo výluhov (macerátov).
Tinktúry sú výťažky drog, ktoré obyčajne získavame pomocou roztokov etanolu rôznej koncentrácie. Pomer drogy a extrakčného činidla je najčastejšie 1:5 alebo 1:10. Za tinktúry považujeme aj roztoky suchých výťažkov v etanole.
Tekuté výťažky môžeme považovať za veľmi koncentrované tinktúry, najčastejšie sú droga a extrakčné činidlo (etanol alebo zmes vody a etanolu) v rovnakom pomere.
Suché výťažky sú tuhé prípravky, ktoré získame odparením extrakčnej tekutiny. Obsah vody v nich neprekračuje 5%.
Biochemické pozadie
Výsledkom metabolickej aktivity všetkých rastlín je syntéza organických zlúčenín. Biosyntetické dráhy dávajú vzniknúť dvom hlavným triedam látok:
Látky primárneho metabolizmu – sú všadeprítomné v rastlinnej ríši, ich tvorba je nevyhnutná pre život rastliny: cukry, aminokyseliny v proteínoch, zložky nukleových kyselín, zelené farbivo chlorofyl a tuky.
Látky sekundárneho metabolizmu – počet dosiaľ známych sekundárnych metabolitov už prekročil stotisíc, rastliny majú takmer neobmedzenú schopnosť ich tvorby. Sú charakteristické len pre určité rody či druhy a ich význam v rastline nie je jednoznačný. Zdá sa, že druhy produkujúce tieto látky majú v danom prostredí určitú výhodu voči iným druhom. Jedovaté látky majú rastlinu ochrániť pred mikroorganizmami, hmyzom a bylinožravcami, úlohou iných látok je lákať opeľovače. Niektoré z týchto látok majú (vo vhodnom množstve) terapeutický účinok aj na človeka. Ich tvorba a ukladanie prebieha spravidla v určitom rastlinnom orgáne (koreň, podzemok, list), ktorý sa ďalej konzervuje (najčastejšie sušením) a vzniká rastlinná droga. Z nej sa rôznymi postupmi získavajú účinné látky.
Tri hlavné triedy sekundárnych metabolitov: terpenoidy (prchavé látky spôsobujúce vôňu rastlín, zložky esenciálnych olejov, živice, farbivá), alkaloidy a ďalšie dusíkaté látky (mnohé veľmi účinné zlúčeniny – atropín, morfín, kofeín, kodeín, kys. lysergová) a zlúčeniny fenolického charakteru (flavonoidy, rastlinné pigmenty, triesloviny).
Nebezpečenstvá
Fytoterapia je veľmi obľúbená v samoliečbe. Panuje však mylná predstava, že užívanie prírodných prostriedkov nemožno prehnať. Ale pozor, napríklad „preventívne“ pitie čaju z niektorých bylín po dlhšiu dobu môže spôsobiť zdravotné komplikácie, ktorých príčinou je zbytočná záťaž organizmu, pričom sa, samozrejme, často nedosiahne žiadaný ochranný účinok, skôr naopak.
Zaobstarávanie si bylín samozberom predstavuje ďalšie možné úskalia. Mnohé liečivé rastliny sú totiž chránené alebo rastú v chránených oblastiach, čo vylučuje ich zber. Nebezpečná je zámena rastliny za iný jedovatý druh, platí pravidlo, že jedovaté rastliny by sme nemali zbierať vôbec.
Sušenie pri nesprávnej teplote alebo nevhodným spôsobom môže zničiť celé naše úsilie. Čo je viac, obsah liečivých látok v divo rastúcich liečivkách môže veľmi kolísať, a preto musíme považovať odporúčané dávkovania pri rôznych ťažkostiach len za orientačné. Trochu iná situácia je pri rastlinných drogách predávaných v lekárňach alebo špecializovaných predajniach. Tieto rastliny sú pestované v kultúrach za rovnakých podmienok, možno u nich hovoriť o určitom štandardnom obsahu liečivých látok.
Existujú rôzne poruchy zdravia, pri ktorých sa nemôžeme spoliehať na vlastnú skúsenosť alebo populárnu medicínsku literatúru, a mali by sme dať prednosť odbornému vyšetreniu pred samoliečbou. Na druhej strane sa môžeme informovať, či neexistuje na naše ťažkosti rastlinný prostriedok, prípadne vyhľadať pomoc v lekárni alebo u fytoterapeuta, kde nám odporučia dávkovanie aj spôsob prípravy jednotlivých bylín.
